Maco Mlieč – Jozef Gregor Tajovský

Maco Mlieč – Jozef Gregor Tajovský

Útvar: kriticko-realistická monografická poviedka

Kompozícia:

1.)  príbeh dedinského sluhu sa začína stretnutím autora - rozprávača s Macom Mliečom
2.)  rozprávač vysvetľuje prečo zachytil stretnutie s Macom
3.)  prerozprávanie života Maca Mlieča od doby, kedy začal pracovať u gazdu až po jeho smrť - rozprávanie je v prvej osobe.

Konflikt:

sociálny, ktorý je založený na protikladnom zobrazení bohatého gazdu « chudobného sluhu (upozorňuje na vykorisťovanie)

Hlavnou postavou je Maco Mlieč prezývaný Mliečnik. Pochádzal z najchudobnejšej vrstvy. Od 18-tich rokov pracoval u gazdu, neskôr už len za stravu, šatstvo, pálenku, tabak a prísľub, že ho gazda doopatruje až do smrti. Gazda mu nedával peniaze, a Maco nemal pocit že ho gazda využíva, pretože nepoznal svoje práva, pretože Maco nemal s čím porovnávať. Þ túto jeho pasivitu kritizuje, hoci s Macom sympatizuje. Maco bol veľmi trpezlivý, skromný (nepoznal cenu peňazí, lebo ich nepotreboval), obetavý, dobrosrdečný, dôverčivý.

V tichosti znášal bolesť, ale nikomu sa nesťažoval lebo nechcel obťažovať. Keď ochorel a zoslabol, nedalo by mu ani umrieť, keby sa s gazdom neporátal. Jeho jedinou túžbou bolo byť pochovaný uprostred cintorína a nie iba pod plotom, lebo tam pochovávali tulákov a samovrahov. Keď sa Maco prišiel porátať s gazdom, jeho dobrota pohne aj gazdom v ktorom sa odrazu ozvalo svedomie, gazda však nestihne nič urobiť ani zavolať lekára, pretože Maco ráno umiera, gazda mu vystrojil parádny pohreb, že ho celá dedina pochválila, no len sluhovia si šepkali „veď ho mal za čo pochovať“.

Hlavná myšlienka:

autor kriticky poukazuje na sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť medzi bohatými a chudobnými a tiež tu kritizuje neuvedomelosť dedinského ľudu.

Forma:

Ø  je tu použitý prvok realizmu (využíva nárečové ľudové slová, napr.: pľúčnik, štiepalo, používa archaizmu: švíbalky (zápalky), dohán (tabak), vulgarizmi: hovädo
Ø  prevažuje opis postavy, ktorý sa často mení na karikatúru, využíva porovnávací opis, z charakteristiky využíva nepriamu charakteristiku, ktorú stavá do opozície, napr.: ľudskosť a morálne vlastnosti Maca « jeho zanedbaný zovňajšok
Ø  pre porovnanie psychiky postáv využíva vnútorný monológ vo forme úvahy
Ø  autor zasahuje do deja ako rozprávač, v 1. os. sg.
Ø  pre zvýšenie gradácie diela opis príbehu prelína s dialógmi medzi postavami