Chruňo a Mandragora - Jonáš Záborský

Autor: Jonáš Záborský
Dielo: Chruňo a Mandragora

Môj názor na knihu:
V prvej časti tohto diela sme mali možnosť dočítať sa o Chruňovi, ktorý je beznádejne zamilovaný do slečny Mandragory. Autor vytvoril nádhernú paródiu, hoci osobne mám pocit že  sa Chruňovi až moc veľa zlých vecí udialo. Začalo to jeho sledovaním Mandragory, následným nájdením letnice ktorá patrila starej babuši pričom on ju považoval za Mandragorinu...A takto môžeme pokračovať ďalej. Chruňo mi prišiel veľmi hlúpy a naivný, takisto aj bojazlivý a nesmelý. Príliš dlho vyčkával, až prepásol svoju príležitosť. Takisto sa mi páčilo ako Záborský vykreslil Chruňovho soka, Čakľoša, pretože ukázal z časti aj svoj názor zámožných pánov. Ale popravde, kto by Chruňa nemal za hlupáka aj s konštatovaním „taká je láska“. Na konci prvej časti dokonca skončil aj medzi bláznami, čo si už kvôli svojmu žiarlivému správaniu zaslúžil. Ja by som ho do blázinca poslal už vo chvíli, keď prišiel ku Čakľošovi s tým, že mu Čakľoš má prepustiť Mandragoru.

V druhej časti putovali Mandragora s Čakľošom opäť do kúpeľov, pričom sa chceli pochváliť kúpeným titulom. Odtrhávali si dokonca aj od úst, len aby si titul mohli dovoliť. Najlepšie na tom je, že opovrhovali nemeckou vládou, ale titul od Nemcov sa im neštítil dokonca aj kúpiť. Tento ich krok len v mojich očiach utvrdil myšlienku povýšencov, ktorý sa hrajú na niečo čím nie sú – na vyššiu spoločnosť. Konal sa pánsky olovrant. Prišli aj neznámi hostia, ktorý nevyzerali urodzene a tak ich páni na čele s Čakľošom nechali na mieste zatiaľ čo oni sa presunuli. Neznámi hostia ich nasledovali. Takto sa to udialo ešte raz, až napokon sa ich páni opýtali, čo chcú. Vysvitlo, že títo dvaja neznámi sú župnými predstatami. Od tej chvíle, všetci boli ako vymenení a len sa predbiehali v lichôtkach a zdvorilostiach. Čisto zvrátené a povrchné. Obraz o vtedajšej spoločnosti si na základe týchto informácii nie je ťažké vykresliť. Na záver tajomný rytier prišiel vyzvať na súboj Čakľoša. Ten, celý vystresovaný sa schovával za Mandragoru s tým, že si ani svoj kúpený titul neužil. Rytier nakoniec nechal Čakľoša tak, ale dal mu podmienky. Učiteľstvo na Žabliaku.

V tretej a zároveň poslednej časti sa lepšie poodokrývajú Mandragorine vlastnosti a charakter. Vyšla z nej zlá, povýšenecká a nevďačná materialistka. Stále jej niečo vadilo. Mešťanov považovala za zberbu. Dozvedeli sme sa tiež, že rytierom bol Chruňo, ktorý Mandragoru aj po dvanástich rokoch stále miloval. Keď konečne pri lapaní žiab k nej predstúpil aj s vyznaním, ani to s ňou nehlo. Následne sa Chruňo spamätal a spálil všetky básne a zahodil aj letnicu starej babuše. Keďže všetci znenávideli Mandragoru, prestala mať rešpekt a ľudia jej robili napriek, zatiaľ čo ona bola ešte väčšmi vytočená.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/5882-chruno-a-mandragora-jonas-zaborsky/