Škvrny na slnku - Leopold Lahola

LEOPOLD LAHOLA
Vlastným menom Leopold Arje Friedmann. Pôvodom žid. Narodil sa v roku 1918 v Prešove a zomrel v roku 1968 v BA na srdcový infarkt. Bol slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér, jeden z priekopníkov izraelskej kinematografie.

Zbierka hier: Päť hier (Bezvetrie v Zuele, Štyri strany sveta, Atentát, Škvrny na slnku, Inferno)

Škvrny na slnku – rozhlasová hra

Postavy:

Gogo (Gregor) – na svojich 17 rokov príliš robustný výrastok. Používa slová, ktoré nevie, čo znamenajú a dáva ich do každej vety (napr: de facto...). Zbrane považuje za čosi studené a nepotrebné, či už je to nôž alebo revolver. Za najlepšiu zbraň považuje svoje ruky = 10 prstov, ktoré mu ukul sám Boh. Dokáže sa správať priateľsky, ale je nestály a bez väčšej príčiny sa rozzlostí. Poslúcha len pána Róberta, je oddaný ako pes. Niekedy sa správa ako mentálne nespôsobilý. Ešte ho nikdy nechytili a nebol trestaný.

Tereza – detsky naivná učiteľka, 22 ročná, nevie narábať so zbraňou. Chce si vziať Tomyho za muža a chce aby to bolo na celý život, pretože ona si to tak predstavovala a pretože to tak chce. Tomy o nej tvrdí, že je rozmaznaná. Podľa nej sa Gogo najviac bojí Tomyho. Tereza prezradí Gogovi všetko o Tomym, kto to je a že sa nevolá pán Róbert. Je psychicky labilná osoba, hneď sa rozplače, všetko vytára a robí problémy. Je hysterická.

Tomy (pán Róbert) – bankový úradník, má tridsiatku za sebou. Vraví, že na Goga treba zostra a on skrotne potom ako baránok, ale že nemá vyvinutý zmysel pre strach. Roky vychovával z Goga zločinca. Myslel výlučne na to, že má Gogo rodičov, ktorí budú trpieť. A hovorí „mal som na to pekelne veľa času.“ Dakedy mal Tomy otca, matku, bratov a boli veľká rodina, presne taká o akej sníva Tereza. A stačilo jedno malé udanie, aby celá tá rodina zmizla z povrchu zemského, bez stopy. Tomyho matku zbili na smrť vďaka udaniu. Tomy hľadal pomstu, nie spravodlivosť. Tí udavači mali syna. Volal sa Gregor. Urobil z neho Goga. Pretože každý zločin má svoj trest. A najväčší trest pre rodičov je utrpenie, ktoré im spôsobuje ich vlastné dieťa. Pomsta je ľudská vec, zvieratá ju nepoznajú. Gogo k Tomymu prirástol ako hrdza ku železu. Tomy zmenil pred dvoma týždňami naposledy byt. No on ho našiel. Tomy chce aby ho po vlamačke chytili a poslali do polepšovne aby sa tam vyučil nejakému remeslu. Nakonci zomiera uškrtením.

Strážnik – v rokoch tesne pred penzionovaním. Keď mu Tereza hovorí, že veď on tu je na to aby bola spravodlivosť, tak jej oponuje. „Vonkoncom nie, milostivá. Spravodlivosť, s tým my nemáme nič. Vezmite si výrobcu zápaliek. S expedíciou sa končí jeho práca. Či si bude niekto s tými zápalkami po dobrom obede špárať v zuboch alebo či podpáli dom svojej nevernej milej – to sa ho netýka. Ja dodám svojho páchateľa a nech si s ním robia, čo chcú. Keď sa ukáže, že nebol ten pravý, dodám ďalšieho. Ale o súdnictvo a tresty sa nezaujímam.“

Dej sa odohráva jedného daždivého večera v Tomyho garsónke medzi jedenástou hodinou večer a jednou hodinou po polnoci.

Počuť zvoniť telefón, ktorý zobudí Tomyho. Volá nejaká žena a vypytuje sa na človeka, ktorý v tom byte nebýva. Položí, ide si lahnúť. Pomaly sa otvoria dvere, vojde Gogo v ruke má revolver. Ale vypadne mu púzdro na zbraň a „zobudí“ Tomyho. Ten povie „Zle, ešte raz!“ Rozprávajú sa, zatiaľ Gogo vypije všetko mlieko – posledné potraviny v byte bez dovolenia. Gogo sa sťažuje, že mu Tomy utiekol pred dvoma týždňami a Tomy, aby zahladil situáciu tvrdí, že to preto, lebo chcel vedieť, či je Gogo schopný nájsť niekoho, kto odíde bez zanechania jedinej stopy. Gogo pred príchodom do bytu bol na stanici na „akcii“ – kradol (ukradol dva kufre, ktoré mladá slečna nechala pred telefónnou búdkou kým telefonovala a priniesol ich k Tomymu.) Gogo sa odchádza dakam najesť. Tomy: „A kde je po akcii najväčšie bezvetrie, povedz, Gogo“ „Viem, viem – na mieste činu, pretože tí tupci s píšťalkami si myslia, že každý uteká čím najďalej.“ Gogo chce šatstvo z kufrov speňažiť, ale zatiaľ ich necháva u Tomyho v byte. Zvonček pri dverách. Prišla Tereza a víta sa s Tomym, hovorí mu ako jej niekto na stanici ukradol dva kufre a aj to, že to hlásila na polícii. Tomy od nej žiada aby oznámenie zrušila. A zatiaľ premiestni kufre z kúpelne pod gauč aby sa mohla osprchovať. Zvoní telefón a Tomy zdvihne, volá polícia, že im niekto hlásil, že našiel jej kufre. Tereza sa chce za neho vydať. Tomy odchádza aby nakúpil nejaké jedlo (husaciu paštétu, chlieb, mlieko, olivy, čaj, zemiakový šalát, sardinky, kompót, pivo). Zvoní zvonček pri dverách, je to Gogo, prišiel po kufre aby ich odniesol a vykrikuje na pána Róberta a keď mu Tereza nechce otvoriť dvere, tak ich vypáči, snaží sa mu vysvetliť, že v byte žiadny pán Róbert nebýva. Gogo hľadá kufre, Tereza na neho vytiahne revolver (prázdny - zásobník má Gogo), Gogo vraví, že ho nezastrelí a začnú sa rozprávať. Po chvíli odchádza s kuframi preč lebo mu pán Róbert nakázal odstrániť ich a Tereza volá na políciu ohľadne kufrov, že už ich má. Vracia sa Tomy celý veselý, že tak neskoro v noci zohnal všetko. Tereza ho spoza chrbta osloví pán Róbert a on skamenie. Tomy pochopí, že medzitým ako on bol preč, prišiel Gogo. Tereza vyzvedá: „Ty si predsa pán Róbert, preboha živého. Ty. Vniknúť pakľúčom do bytu sa nebojí, zbrane sa nebojí, polície sa nebojí, ničoho sa nebojí, ničoho na svete, okrem teba. Kto si ty, že sa ťa taký mocný lagan bojí? Kto?“ Tomy uznáva, že „Každý má svoje škvrny. Ani len to slnko nie je bez škvŕn. Žijeme s týmito svojimi škvrnami bez výčitiek svedomia, ako ... ako s pehami.“ Prichádza strážnik z polície aby sa presvedčil, či tie kufre naozaj majú a chce vedieť čo z nich chýba aby mohol nájsť páchateľa. Nachádza sa tu dialóg, ktorý vyznieva ako kritika polície. Po odchode strážnika sa Tomy naštval, vzal revolver, Goga častoval nadávkami typu: Je to zviera, tupé, idiotské zviera a odišiel ho hľadať. Prichádza Gogo a oznamuje, že príkaz vykonal a že tie kufre už plávajú dolu vodou. Priniesol so sebou nejaké spodné prádlo z kufrov, že je to škoda hodiť do vody a keď mu Tereza povie, že je zvedavá, čo na to povie pán Róbert , tak k nej pristúpi silno ju drží za ruky, ona ho pohryzie a tak ju sotí na gauč. Posadia sa vedľa seba a rozprávajú sa o zlodejoch, o polícii, o svätých. Vracia sa Tomy a Gogo chce ísť ku rieke pohľadať kufre, ale Tomy ho posiela von, Tereza sa ho zastáva a pri hádke sa rozplače, Gogo nechce aby plakala a odchádza. Tereza obhajuje Goga: “Nemohol mi povedať pravdu, lebo ty si ho to neučil, však? Ty sa nazdáš, že človek to sú prsty, ktoré možno vycvičiť na všetko, jazyk, ktorý možno navyknúť klamať, a nohy, ktoré vedia, ako utiecť. Ty sa nazdáš, že Gogo má pod kožou svaly, pod svalmi kosti a to že je všetko. A ja ti vravím Tomy, že aj tento Gogo má hlboko, hlboko v sebe, niekde, kam si ty neprenikol, čistú dušu, o ktorej ani on sám nevie, pretože si mu ju ty nikdy neodhalil.“ Tomy rozpráva o tom ako sa dostal ku Gogovi, kto vlastne je a prečo je zlodejom. Tereza, keď jej všetko Tomy porozpráva, chce čo najskôr odísť. Vracia sa Gogo. Tomy ho pošle do jedného bytu a potom, keď odíde volá na políciu, kam majú ísť, že sa tam schyľuje ku krádeži. Aby Goga chytili a on s Terezou mohli pokojne odísť. Prichádza strážnik a prináša aj premočený kufor, vraví, že chytili vinníka, ale nie je to Gogo. Čiže chytili nepravého. Tomy a Tereza balia. Tereza nezvláda psychický nátlak, nebalí ale všetko do taška hádže a preto to musí Tomy spraviť znovu. Je nervózna z toho, že v izbe svieti len malá lampa. Počuje kroky, ale hneď zmiznú (kroky). S Tomym sa hádajú a ona kričí, že chce svetlo, že sa bojí, až nakoniec to Tomy nevydrží a udrie ju. Vtom sa zapáli veľká lampa a vo dverách stojí Gogo. Všetko si vypočul, a videl i to ako ju Tomy udrel. Vyjde na javo, že Gogo nešiel do toho bytu pretože tam videl veľmi veľa policajtov (Bolo ich tam ako psov, ako keby im sám čert našuškal, že prídem) a Tereza vytára, že sa balia a odchádzajú. Tomy ju chytí a zapchá jej ústa, Gogo jej chce pomôcť a tak odsotí Tomyho, stále sa jej zastáva i keď Tomy udrie aj jeho a postaví sa medzi Tomyho a Terezu. Tereza pristupuje ku Gogovi a chytá ho za ruku. Tomy ju varuje, že nevie čo robí „Človek v rukách človeka, to je najhoršia zbraň, keď s tým nevieš zaobchádzať.“ Tomy behá po byte, uväzuje si viazanku a upravuje sa na cestu. Tereza si všimne, že Gogo má na ruke krvavú škvrnu – postrelili ho. Gogo odchádza za Tomym do kúpelne sa „rozlúčiť.“ Tereza zatiaľ volá do taxislužby. Keď položí telefón kričí na Tomyho, či má niekde lekárničku, ide do kúpelne ale Gogo jej zastane cestu vo dverách do kúpeľne, roztrapatený, ťažko dýcha, pohybuje prstami rúk, ako keby ich mal stŕpnuté, ohmatáva si tvár, ktorú ma doškriabanú. Tereza tuší čosi zlé a Gogo vraví, že už bude mať od Tomyho svätý pokoj, už na ňu nikdy nebude kričať a nikdy ho (Goga) neopustí. Gogo ho zaškrtil, volá na políciu a sám sa chce udať. Majú obsadené. Zvoní zvonček. Vstupuje strážnik. Počuť trúbiť taxík. Strážnik vraví, že Tereza môže odísť, ale ona vraví, že nie, že nič nevie (strážnik), pridáva sa aj Gogo: „Pretože zdá sa mi, že neviete absolútne všetko. Vy ... vy de facto neviete celkom nič. Nič.“

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/5885-skvrny-na-slnku-leopold-lahola/