1984 - George Orwell

1984 - George Orwell
 
Literárny druh: epika
Literárny útvar: antiutopický román s prvkami sci-fi
Idea: zabsurdnený obraz totalitnej (socialistickej) spoločnosti
Téma: osud čestného, citlivého a uvažujúceho Winstona Smitha, ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň

Kompozícia:
Je rozdelený do 3 častí a dodatku, skladá sa z 23 kapitol. Dej je rozprávaný v 3 os. sg. Kompozícia románu 1984 je chronologická, čiže sa čitateľ nemusí obávať, že by sa v deji prestával orientovať. 

Umelecké prostriedky diela, jazyk a štýl:

Hoci sa autor príliš k neuchyľuje k podrobným popisom prostredia ani na analýzu ľudských pováh, nádych a náladu prostredie zachytil veľmi pôsobivo. Skôr než aby sa autor rozsiahlo rozpisoval o tom, čo postava cíti a čo si myslí, radšej popíše jej činy, reč alebo fakty, ktoré sa k tomu nejakým spôsobom viažu. Celá kniha je napísaná akosi chladne a stroho, čiastočne skôr ako nejaký ideologicko - politický výklad. O to je ale pôsobivejšie a sugestívnejšia. Rôzne útržky textov, ukážky z kníh a slogany nám tento svet ešte približujú, navyše autor si sám vymyslel rad vlastných slov a skratiek, a tak vlastne stvoril síce fiktívne, ale v podstate fungujúci svet s rôznymi na prvý pohľad nezaujímavými drobnosťami, ktoré mu však dodávajú na reálnosti.

Postavy:

Hlavné: 
Winston Smith - hlavná postava celého románu. Inteligentný muž v strednom veku, ktorý žije oddelene od svojej ženy, deti nemá. Žije v Oceánií,  na území Anglicka, blízko Londýna. Malý a slabý so svetlými vlasmi a červená kožou. Má panický strach z potkanov. Kriticky uvažuje o Strane a jej princípoch, čím sa opakovane dopúšťa ideozločinov. Preto neustále žije v strachu zo smrti. Teoreticky všetkého schopný, nakoniec vnútorne zlomený a podrobený.
Julia- mladé dievča pracujúce v oddelení literatúry na ministerstve pravdy, ktorá sa na prvý pohľad zdá ako pravoverná členka strany. Je to však len póza, ktorej výhody využíva na to, aby mohla porušovať pravidlá. Zároveň veľmi emotívne a logicky mysliaca bytosť. Má krátke, silné, tmavé vlasy, pehy a 26 rokov.
O'Brien - veľmi inteligentný muž stredného veku a obrovskej postavy. Svojimi spôsobmi budí dôveru a navonok sa zdá, že je nepriateľom strany. Vnútri všetkým jej doktrínam absolútne verí, je jej až fanatickým stúpencom.
Emmanuel Goldstein - bývalý stranícky vodca, okuliarnatý s koziou briadkou, ako sovietsky revolucionár Lev Trockij (pôvodná vodcu boľševickej revolúcie, ktorého pravé meno bolo Bronstein a ktorý po prehre s Stalin v boji o moc, bol deportovaný z ZSSR)

Vedľajšie:
Aaronson, Jones a Rutherford
Winstonov otec
Ampleforth
Charrington
Martin
Súdruh Ogilvy
Katharine
Parsonovci
Syme

Dej:
Winston Smith žije v Londýne roku 1984, ktorý je hlavným mestom Oceánie - jednej z troch svetových veľmocí, ktoré spolu neustále bojujú. Winston pracuje na Ministerstve pravdy - v skutočnosti sa však táto inštitúcia zaoberá falšovaním histórie. Celú krajinu riadi Veľký Brat - najvyšší predstaviteľ vládnucej Strany. "Veľký brat ťa sleduje", (str. 3) Na dodržiavanie "filozofie" Strany - tzv Angsocu - dbá ideopolicia, ktorá sleduje pohyb všetkých členov Strany 24 hodín denne. Celá spoločnosť je rozdelená na členov Strany a prolétov. Strana u svojich členov postupne odbúrava rodinu, deti sú vychovávané, aby špehovali vlastných rodičov a sex, ktorý nie je za účelom plodenia detí, je považovaný za zločin. Proletí žijú v slamoch a napriek tomu, že ich život je primitívnejší (ich starosti sa točia okolo peňazí, piva, sexu a lotérii), žijú si slobodnejšie ako členovia Strany. Práve do prolétov vkladá neskôr Winston svoju nádej v zmenu. Winston neverí v ideológiu strany a rozhodne sa pre malú vzburu - začne si písať denník. To samo o sebe nie je trestné - trestné už dávno nie je vôbec nič, pretože neexistuje žiadny súd, ani žiadny zákon. Je však isté, že trestom by bol minimálne tábor nútených prác, alebo rovno smrť, pretože najväčším zločinom je ideozločin - previnenie so zlým myslením.

Winston zisťuje, že je pravdepodobne jediný, komu zostala pamäť a tiež jediný, kto neprestal myslieť. Naivne verí, že fakty sa nedajú zmeniť, a že dva a dva sú štyri. Ale celá spoločnosť je ochotná uveriť tomu, že dva a dva je päť, ak to hovorí Strana. Všetci sa totiž už dávno naučili používať doublethink - schopnosť zároveň a úprimne veriť dvom protikladným faktom. Pri jednej dvojminútovke Nenávisti (fanatická akcia, ktorá podporuje nenávisť k ideozločincom a zradcom režimu) spoznáva O'Briena. Winstonovi je tento člen Vnútorné strany sympatický a zdá sa, že tiež neverí Angsocu. Pretože Winston v podstate pácha ideozločin, je presvedčený, že ho niekto neustále špehuje, aby ho mohol udať ideopolicii. Zvlášť nebezpečná mu príde jedno dievča, ale potom, čo mu odovzdá lístok so slovami: "Ľúbim ťa", sa z nich čoskoro stane milenecký pár. Ukrývajú sa pri svojich stretnutiach, kde môžu, až nakoniec nájdu trochu súkromia nad starožitnictvom v proletskej štvrti. Onedlho sa Winston dozvedá o tom, že mýtické Bratstvo, podzemné spoločnosť bojujúca proti Strane, skutočne existuje. Jeho hlavou má byť sám Goldstein, kedysi najbližší spolupracovník Veľkého brata, ktorý zradil myšlienky Angsocu, podľa oficiálnej propagandy navyše príšerný netvor, ktorý chce zničiť Oceániu. Jeho Knihu musí každý člen Bratstva prečítať. Winston Knihu naozaj dostáva, a to práve od O'Briena, ktorý patrí k Bratstvu. Kniha vysvetľuje históriu, taktiku Strany a ako sa udržať pri moci, avšak keď sa dostáva k hlavnej otázke - čo je motiváciou, ktorá je prvotnou príčinou túžby po ovládanie sveta - Orwell od odpovede uteká a nakoniec sa jej nedočkáme. Winston totiž Knihu ani dočítať nemôže - do izby vráža ideopolícia. Po zatknutí je prevezený na Lamino - Ministerstvo lásky. Lamino je obrovským komplexom najmä podzemných priestorov, kde je uväznených ohromné ​​množstvo ľudí obvinených z ideozločinov. Prichádza si pre neho O'Brien, ktorý už dlhú dobu pôsobí na Lamine. Útrapy v pivniciach ministerstva sú prerušované rozhovormi s O'Brienom, proti ktorému Winston postupne stráca všetky argumenty. Winston spoznáva, že Bratstvo aj Kniha sú len kamuflážou ideopolicie. Celé utrpenie končí Miestnosťou 101. Každý vie, čo ho v nej čaká - niečo horšie ako smrť, niečo, čo spôsobí, že budete schopní naozaj uveriť ideológiu Strany. V stave úplného zúfalstva vykríkne: "Urobte to s Juliou! Nie so mnou! S Júliou! Je mi jedno, čo s ňou urobíte!" a po tomto výkriku už len padá do tmy. Jeho "prevýchova" je pri konci a môže byť prepustený. "Si kaz vo vzorke, Winston.  Si škvrna, ktorá sa musí vymazať.  Nepovedal som ti práve, že sme iní ako prenasledovatelia v minulosti?  Neuspokojíme sa s negatívnou poslušnosťou, ani s najpodlejšou podriadenosťou.  Až sa nám konečne podrobíš, urobíš to z vlastnej, slobodnej vôle.  Neničíme kacírov preto, že nám odporujú; nikdy ho nezničíme, kým nám odporuje.  Obrátime ho, zmocníme sa jeho dôverného myslenie, pretvoríte ho.  Vyženieme z neho všetko zlo a všetky ilúzie, prevedieme ho na našu stranu nie navonok, ale naozaj, srdcom aj dušou.  Než ho zabijeme, urobíme z neho jedného z nás.  Nestrpíme, aby kdekoľvek na svete existovala chybná myšlienka, hoci najutajnejšia a najbezmocnejšia. " Skúsenosť z miestnosti 101 Winstona skutočne "prerobí" - verí každej správe, ktorú pokladá za pravdivú strana, zúčastňuje sa dvojminútoviek Nenávisti, ale čo je najhoršie - zradil Júliu. S tou sa po svojom prepustení ešte raz stretne, ale obom je jasné, že z ich lásky už nezostalo vôbec nič - obaja si totiž vo chvíli najväčšieho zúfalstva naozaj priali, aby namiesto nich trpel ten druhý. Winston dostane dobré zamestnanie, stále sedáva v jednej krčme a neustále sleduje so záujmom obrazovku. Nastala premena. To, čo ho vždy tak zaujímalo, sa stalo skutočnosťou. Má rád Veľkého brata. Ba nie, dokonca ho miluje.
Dodatok bol napísaný Milanom Šimečka roku 1983 a určite stojí za pozornosť.
 
  "...... Keby bohatstvo, v zmysle osobného vlastníctva a prepychu, bolo rovnomerne rozdelené, potom by sa veľká masa ľudí, normálne otupených biedou, stala gramotnou a naučila by sa myslieť vlastnou hlavou, a akonáhle by ľudia raz dospeli až sem , uvedomili by si, skôr alebo neskôr, že privilegovaná menšina neplní žiadnu funkciu, a zvrhli by ju. Domyslené do dôsledkov, hierarchická spoločnosť môže existovať jedine na základe biedy a nevedomosti.‘‘
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/5894-1984-george-orwell/