Poza školu - Martin Kukučín

Poza školu - Martin Kukučín

Stručný obsah:
Janko Vetárovie je tretiak, ktorý si vždy poctivo píše úlohy a učí sa. Každé ráno sa včas zobudí a ešte si všetko opakuje. Teraz sa mu akosi nechcelo. Vonku bolo príjemne, tak sa išiel pozrieť, ako sa otcovi orie. Prvý raz pocítil skutočnú krásu jari. Potom sa išiel pozrieť k jarčeku, kde si prednedávnom vytvoril mlynček. Bol však zaseknutý, tak ho hneď napravil. O chvíľu ho už posielala mama do školy, lebo ona už musela ísť do práce. Nechcelo sa mu, ale nejak sa premohol. Radšej by bol ešte vonku. Keď si prišiel po tašku, zistil, že nemá vypočítaný príklad. Rýchlo ho začal písať, ale nevedel si s ním dať rady. Ešte mu aj kvaplo z pera na zošit. Machuľu chcel zlíznuť, ale sa mu rozotrela po celej strane. Stále sledoval cez okno, či už deti nejdú do školy. Videl len zopár oneskorencov. Príklad nejako dopočítal a utekal do školy. Vonku bolo počuť nábožné piesne a Janko už vedel, že sa vyučovanie začalo. Nemohol prísť predsa neskoro, veď potom by ho prestal mať učiteľ rád. Rozhodol sa, že sa vyhovorí na bolesť hlavy, ale nesmú ho vonku nájsť rodičia, lebo by ho hneď do školy hnali. Vopchal knihy pod kabát a utekal k mlynčeku. Vtom začul vrzgot brány. Zľakol sa, lebo si myslel, že sa mama vrátila. Schoval sa za krík, ale zbadal, že by ho tam mohol uvidieť otec z oráčiny. Musel si nájsť iné miesto, kde by sa ukryl. Niekde za medzou našiel jamu, tak sa do nej schoval.

Nevidel v nej síce svoj mlynček, ale počul spievať vtáčiky a nad hlavou mu lietal farebný motýľ. Začali mu v hlave víriť všelijaké myšlienky. O motýľovi, o otcovi na oráčine, o jeho mlynčeku, čo robí mama na obed, čo robia v škole... Zrazu pocítil, ako sa jama prepadáva hlbšie. Len na vrchu bolo vidno malý otvor, cez ktorý dnu vletel farebný motýľ. Janko bol rád, že ho aspoň niekto prišiel navštíviť v tejto jame Danielovej. Motýľ sa mu však prihovoril a vravel o tom, že túto jamu nemá porovnávať s jamou Danielovou. Daniel bol spravodlivý, radšej si vybral hrob než hriech, ale on si vybral jamu, hriech. Motýľ mu však dal ešte jednu šancu. Chcel zavolať Jankovu mamu. Ten to však odmietol, lebo potom by sa všetci dozvedeli, že utiekol, aby nemusel ísť do školy. Motýľ sa mu potom už nezdal taký farebný, ale úplne čierny. Zistil, že to je smrtohlav, ktorý zabije všetko, čoho sa dotkne. Jankovi naháňal svojimi rečami strach. Až teraz si začal uvedomovať, čo spravil. Bolo však neskoro. Po chvíli vyletel motýľ von a zaklopil kameňom aj to posledné svetlo v jame. Jankovi už nebolo pomoci. Nikto ho tam nenájde. Potom zbadal pri svojich nohách ohyzdnú ropuchu.

Nechcel sa s ňou rozprávať. Stále sa smiala a usmievala sa na neho. Ropucha hovorila, že tu pod zemou je ona kráľovná a chce ho za sluhu. Ale musí ho potrieť liekom, aby zabudol na školu, na rodičov a na všetko, čo doteraz zažil a stal sa jašterom. Janko nechcel. Ľutoval, čo spravil a chcel to napraviť. Začal kričať, aby ho žaba nechala tak. Zrazu začul mamin hlas. Pretrel si oči. Zistil, že to všetko bol len sen, jama už nie je hlboká a ropucha je preč. Mama ho vytiahla z jamy a on sa jej priznal, že nešiel do školy. Nakoniec však zistil, že deti išli do hory, lebo bolo pekné počasie a hľadali doma aj jeho, ale nebol tam. Bol smutný, že prespal takú zábavu, ale hneď ako prišiel domov, sa s chuťou pustil do úloh. Toto bol Jankov prvý, ale aj posledný raz, čo išiel poza školu.