Romeo, Júlia a tma - Ján Otčenášek
Ján Otčenášek - Romeo, Júlia a tma
Novela o tragickej láske dvoch mladučkých Čechov, študenta Pavla
a židovského dievčaťa Ester, tvorená úvodom a trinástimi kapitolkami. Popri dvojici hlavných hrdinov vystupuje v nej fyzicky najsilnejší
partner - tma. Nemá tu iba symbolický význam dobového ovzdušia pod fašistickou nadvládou, ale je aj charakteristickým prírodným motívom pri
ich stretnutiach . Nedovoľuje im vychutnať čaro vzájomnej blízkosti a hĺbku vzájomných citov.
Hlavné postavy
Pavel – maturant, Ester, Pavlovi rodičia, Reisek, tovariš Čapek
Dej sa sústreďuje do obdobia druhej svetovej vojny. 18–ročný
Pavel, študent posledného ročníka strednej školy, syn až príliš starostlivých, takmer 60-ročných rodičov sa v jeden deň vychystal do
kina a keďže mal ešte čas ( lebo„na týždenník pred filmom aj tak nikto nechodí“), sadol si v parku na lavičku. A tam sa stretli. Pavel
si až po chvíli uvedomil, že sedí vedľa dievčiny. Zapálil si cigaretu a uvedomil si, že dievča plače. Dokonca si všimol Dávidovu hviezdu
a nápis JUDE na jej kabátiku. Spočiatku sa s ním nechcela rozprávať, ale veľký smútok a potreba vyrozprávať sa jej rozviazala jazyk : jej
rodičov odviezli do Terezína – do koncentračného tábora a ona sa mala práve v ten deň ráno hlásiť na úrade, aby tam zaviedli aj
zvyšných Židov. Bála sa, a preto sa radšej rozhodla sedieť v parku. Nevedela, či jej rodičia ešte žijú, čo by s ňou bolo v Terezíne a
ani to, kde sa teraz podeje. Pavel ju zrazu vzal za plecia a odviedol ju neďaleko, do svojej izbietky nad otcovou krajčírskou dielňou.
Ubezpečil ju, že tam sa jej nemôže nič stať. Až vtedy mu dievčina prezradila svoje meno – Estrer. Poučil ju, aby sa snažila prežívať
tam veľmi potichu, tak aby sa o nej nikto z domu nedozvedel. Práve v tomto čase (27.5.1942) bol v Prahe spáchaný atentát na ríšskeho
protektora Heydricha. Nemci prehľadávali domy. Pavel Ester nosil jedlo a pitie z domu, a to aj napriek tomu, že jeho rodičia to nevedeli a Pavel
si musel v týchto zlých časoch sám odtŕhať od úst. Dennodenne ju navštevoval a medzi mladými ľuďmi vnikala láska. Už po niekoľkých
dňoch Esterino pobytu v komôrke sa pobozkali :
„ Prečo mlčíš?“ vysotil zastreným hlasom. „Povedz niečo!“ Hodil sa k nej,
uvzato ju mocne chytil za plecia; nerozumel sám sebe. Vylomiť, vytrhnúť ju z tej nehybnosti sklamania.....A nevnímal ani, čo v tom zlom okamihu
hovorí. Chuchvalec viet pretrhnutých v polovici sa mu samé rinuli z úst. „Ty...počuješ..! Neplač, nesmieš plakať! Ja...“ Pobozkal ju.
Nešikovne, chlapčensky. Trhla hlavou a pery sa mu zviezli po jej tvári, ale nevzdal sa, kým jej ústa nezastihol. Topila sa pod jeho dotykom, jej
dych mu omýval tvár.
Rodičia tušili, že s Pavlom nie je všetko v poriadku. Jedával vždy v izbe, neskoro chodieval domov a
prestal sa učiť, hoci ho čoskoro čakala maturita. Pavel sa ale rozhodol, že ich nebude ohrozovať a nepovedal im to. Raz ráno, keď počúval
rozhlas, začul oznam o tom, že po 21. hodine je zakázané vychádzať von z domu a aj to, že ten, kto by akokoľvek napomáhal Židom, bude
zastrelený. Samozrejme, že sa tohto oznamu naľakal, ale ako si uvedomil, bolo už neskoro niečo napravovať a navyše bol do Ester úprimne
zamilovaný, rovnako ako ona do neho. Ale Pavel jej neprezradil, aké nebezpečenstvo hrozí jej a aj jemu: Musí voľačo urobiť! Čo? Oženiť sa
s ňou, hoci! A malo by to význam? Opatrne sa na túto naivnú možnosť informoval. Nie, je to zbytočné! Ona je už mimo hocakého zákona.
Prestal čítať a aj hviezdy ho prestali zaujímať. Čo teraz s nimi? Čo je ma do nich, keď vlastný život nemôžem v rukách udržať.Ester
sa ale čoskoro dozvedela o tom, čo im a najmä Pavlovi hrozí (keď raz nechtiac zapla rádio). "Ja viem všetko, počuješ? – všetko... aj
to, že ťa zastrelia, keď ma tu nájdu, aj tvojho otca a mamu, všetkých.
Chce sa mi kričať strachom.. nad sebou.. Ale to sa nesmie
stať..." V rovnakom dome býval aj Rejsek, ktorý pomáhal Nemcom, hoci vo vojne prišiel o syna. Rejsek vedel o Ester a nakreslil na jej dvere
židovskú hviezdu. Pavel sa o Ester bál a dohodol sa s otcom, ktorý prišiel na synovo tajomstvo. že odvezú Ester na dedinu k tete. V tú noc sa
Pavel veľmi bál. Všade bolo počuť výstrely. Rejsek sa v tú noc opil a chcel Ester vydať Nemcom. Neznámy muž jej pomohol, keď opitý Rejsek
vtrhol do jej komôrky. Neznámy jej chcel pomôcť aj potom, ale ona ušla. Ester zabijú, keď prechádza cez mesto. „Ako ďalej? Cesta už nie
je. Stratila sa pred nohami. Ako by po dňoch zbytočného hľadania došiel až tam, kde končí obzor. Ale ty musíš žiť, počuje hlas. Odkiaľ
prichádza?“ Túto povinnosť žiť mu zanechala ako odkaz Ester. A takto, ako varovný výkrik, hrôza a výstraha zároveň vyznieva celok novely
Romeo, Júlie a tma.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta