Tisícročná včela - Peter Jaroš

Peter Jaroš (1940) patrí ku generácii spisovateľov, ktorá vstupovala do literatúry v 60-tych rokoch, a ktorá využívala vo svojich dielach podnety modernej európskej i svetovej prózy. Peter Jaroš dosiahol doteraz najväčší úspech svojim románom Tisícročná včela. Táto rozsiahla rodinná sága má bohatú dejovú líniu. Autor v nej okrem hlavných postáv a ich osudov predstavuje i desiatky rozličných epizodických postáv a postavičiek (skutočných postáv z dejín národa i obyčajných dedinčanov, najčastejšie však ľudí tragikomických, zvláštnych a bizarných).
 
Dej knihy sa odohráva v autorovej rodnej obci Hybe na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia (zachytáva približne tri desaťročia – od roku 1891 do roku 1918). Jaroš predstavuje život ľudí tých čias v tejto podtatranskej obci so všetkými jeho radosťami i starosťami. Do príbehu včlenil aj podrobné dejiny obce počnúc od 12. storočia, informácie o remeslách a spôsobe obživy Hybanov, o mimoriadnych udalostiach (požiare, nezvyčajné úmrtia, strašný ľadovec atď.) Tisícročná včela je oslavou práce (roľníckej, murárskej, remeselníckej), ktorá je podľa Jaroša jednou z najväčších krás života. Práve pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť – vlastnosti typické aj pre včely – pomohli prežiť slovenskému človeku tisícročie plné krívd a utrpenia. Ďalším určujúcim faktorom života postáv románu je okrem práce láska. Autor predstavuje jej rôzne podoby – lásku krásnu, čistú, vernú a úprimnú, ale i lásku zmyselnú, vypočítavú, krutú, zradnú a tragickú.
 
Tisícročná včela
- Román Tisícročná včela má podobu mozaiky zloženej zo scén a výjavov zo života troch generácií rodiny hybského murára Martina Pichandu, jeho synov Sama, Valenta, dcéry Kristíny a ich detí.
- Martin Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta.
- Zaujímal sa o geografiu, zbieral zemepisné knihy, mapy a sníval o vzdialených krajinách, ľudia si ho vážili pre jeho vedomosti a pre rozprávačské umenie, keď hovoril skutočné i vymyslené príbehy (hral karty v bruchu veľryby, padal zlatý dážď a žaby – prvky magického realizmu.
- ústrednou postavou je syn Samo, ktorého nazývali aj Včela. Mal veľa detí, preto musel ťažko pracovať. Život ho ťažko skúšal a po každom páde a zahnaní na okraj spoločnosti opäť vstal a začal odznova. To, čo ho chránilo, čo ho udržalo pri živote, bola práca.
- Jaroš prácu vyzdvihuje ako dôležitú spoločenskú hodnotu, ktorá napĺňa život a dáva mu existenčný zmysel. Jaroš ukazuje prácu nie ako drinu a slepé robotovanie, ale ako jednu z najväčších krás života. Jeho hrdinovia majú k robote pekný emocionálny vzťah. Nádherná je scéna kosenia sena. Kosba sa tu podáva ako obrad, ako posvätný rituál práce a súčasne sa tu vyjadruje aj hlboká poklona pracovitosti človeka – človeka nielen hybianskeho alebo liptovského, ale človeka slovenského. Jaroš mu vzdáva hold za jeho tisícročnú včeliu prácu, za jeho tvorivosť, vynaliezavosť, životaschopnosť, za nevzdávanie sa ani v tých najťažších životných podmienkach. Autor pochopil, že slávne dejiny Slovákov nepísali kráľovské a kniežacie dynastie, ale rody Pichandovcov, Dudačovcov, Srokovcov a iných neurodzených ľudí. Písali ich svojou prácou na poli, na lúke, na múračkách, pri výchove detí...
- Osudy Hybanov poslúžili Jarošovi aj na priblíženie veľkého stredoeurópskeho problému: rozkladu a neskôr aj rozpadu Rakúsko-Uhorska a dali priestor aj na vyjadrenie sa k jednému z najväčších európskych problémov – k prvej svetovej vojne (Samovi Pichandovi zabili vo vojne syna Karola, za to dostal od cisára tri zlaky a kartičku na drevo).
- Ďalším určujúcim faktorom života je v románe popri práci láska: vášnivá milenecká a manželská – krásna, živelná, čistá a verná, ale opisuje aj lásku zmyselnú, vypočítavú a zradnú, privádzajúcu druhého do skazy. Autor ponúka stále nové a nové, neopakujúce sa variácie lásky, a tak dokazuje jej bezodnosť a nekonečné podoby.
- Zobrazená je aj láska postáv k deťom, ktoré sú pravým zmyslom ich lásky, sú pevným putom k životu a k budúcnosti.
- O láske k vlasti sa v románe priamo nepíše. Napriek tomu ju tam vidíme a cítime – najviac vtedy, keď sú románoví hrdinovia mimo svojej rodnej obce.
- Smrť jednotlivca je uzavretím životného cyklu, je podmienkou obnovovania života, lebo je žačiatkom iného cyklu. Autor postupne pripravuje na fakt smrti Martina Pichandu jeho okolie i čitateľa. Starý Pichanda umiera náhodne, v typickej scéne obžerstva: so zamrznutým vínom z rozbitej fľaše si napcháva plné ústa. Motív tragickej smrti odľahčil trápne smiešnym spôsobom pri pohrebe, keď si opití smútiaci nachádzajú dôvod na smiech. Voľným pokračovaním románu Tisícročná včela je román Nemé ucho, hluché oko.
- Jaroš si vyslúžil uznanie čitateľskej verejnosti a literárnej kritiky nielen preto, že vykreslil pravdivý obraz slovenského človeka žijúceho v ťažkých a búrlivých rokoch na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, ale aj preto, že používa osviežujúce a ozvláštňujúce prostriedky a postupy modernej prózy – prvky komiky a grotesky, fantazijné prvky, parodistické ladenie scén, hyperbolizáciu a nadsádzku niektorých príbehov.
- Prvky magického realizmu v tomto románe sa v plnej miere prejavili v predstavách postáv, ich snoch, neskutočných javoch.
- Včelia matka, symbol plodnosti, oslovuje človeka a chce mu pod podmienkou telesného splynutia zaručiť dlhotrvajúci život. Včela je večná, plodná a pracovitá.