Červené víno - František Hečko
Červené víno - František Hečko
Román Červené víno patrí k najpozoruhodnejším dielam
slovenskej románovej spisby. Skladá sa z troch častí: I. Živly, II. Hrdinka a hrdinča, III. Marek a Lucia. Jeho dej sa odohráva v prvej
štvrtine 20. storočia v autorovom rodisku na západnom Slovensku – vo vinohradníckych osadách Zelená Misa a Vlčindol (takto nazval Hečko
v románe Suchú nad Parnou a Vlčiu Dolinu).
Dej románu je mimoriadne bohatý a rozvetvený, sleduje životné osudy mnohých vynikajúco
vykreslených a zo života odpozorovaných postáv. Podáva presný obraz o živote poľnohospodárov a vinohradníkov i o ekonomických
a hospodárskych problémoch, s ktorými museli zápasiť.
V centre deja stoja životné osudy troch generácií rodiny Habdžovcov. Román
má autobiografický charakter, za prototyp hlavných postáv slúžili Hečkovi jeho starí rodičia (v románe Michal Habdža a jeho žena Verona)
a rodičia (Urban Habdža a jeho žena Kristína). V postave Marka (syna Urbana a Kristíny) zobrazil Hečko sám seba.
Michal Habdža bol bohatý, hrdý a panovačný gazda. Deti i manželka ho museli bezpodmienečne poslúchať a tvrdo pracovať.
Mal troch synov – Urbana, Mikuláša, Filipa – a dcéru Jozefínu. Jeho manželka Verona bola tiež prísna, ale na rozdiel od manžela bola
i skúpa a bezcitná. Navonok bola veľmi pobožná, avšak mala v sebe iba málo hlbších citov. Aj svoje deti vychovávala tvrdo, neprejavovala
k nim veľa lásky. Najspokojnejšia bola vtedy, keď sa mohla utiahnuť do izby s fľaškou vína. Michal Habdža nemohol svojmu synovi Urbanovi
odpustiť, že nemyslel na majetok a oženil sa s chudobnou sirotou Kristínou. Dovolil, síce, aby bývali na gazdovstve, ale aj on, aj jeho žena
sa k nim správali ako k sluhom, nemali po nich ani jedného dobrého slova. Urbanov a Kristínin syn Marek – hoci bol ich prvým vnukom – bol
pre nich len „pankhartom“ (keďže mladí museli dlho čakať na otcov súhlas so svadbou, Marek sa narodil už mesiac po svadbe). Jediná, ktorá
im pomáhala, bola dobrá a láskavá, ale popritom energická prababička Alojzia Kristová. Iba ona sa odvážila vzdorovať svojmu prísnemu
a tyranskému zaťovi a povedať mu pravdu do očí.
Urban sa napokon rozhodol, že odíde z otcovho domu. Bez jeho
vedomia si s Kristínou kúpili na dlh dom a dva menšie vinohrady v neďalekom Vlčindole, zbalili sa a odišli. Urazený Michal Habdža dlhé
roky nechcel o nich ani počuť.
Urban, Kristína a malý Marek si vo Vlčindole zvykali iba pomaly. Žili však v láske a tvrdo
pracovali. Urban bol šikovný a rozumný gazda, jeho vinohrady boli najkrajšie v okolí. Získal si aj priateľov (napr. Olivera Ejhledjefku
a jeho rodinu). Jeho najväčším nepriateľom bol Silvester Bolebruch, najbohatší gazda v dedine, ktorý voľakedy tiež dvoril Kristíne
a nemohol na ňu zabudnúť. Nevedel zniesť, že Kristína je šťastná s iným mužom a využil všetky možnosti, aby im uškodil.
Urbanova rodina sa rozrastala, narodila sa im dcérka Magdalénka a neskôr dvojičky Cyril a Metod. Prababička Kristová sa im
snažila pomáhať, bola pre nich veľkou oporou. Urban ako oduševnený stúpenec pokroku a reforiem vstúpil do úverového neskôr do
vinohradníckeho spolku. Spolok však skrachoval a Urban bol nútený si zobrať ďalšiu pôžičku, aby zachránil dom pred dražbou. Odvtedy sa
až do smrti trápil splácaním dlhov a výsledok jeho práce pohltili úroky a splátky. Po vypuknutí 1. svetovej vojny musel narukovať
i Urban. Gazdovstvo zveril Kristíne a desaťročnému Markovi. Pre Marka sa tým skončilo obdobie jeho detstva. So zaťatou vytrvalosťou sa
snažil zvládnuť všetky práce vo vinohrade. Keď Urban prišiel o dva roky domov na dovolenku, videl, že z jeho syna sa stal skutočný gazda.
Marek bol aj nadaným študentom, hoci do školy mohol chodiť iba v zime, keď sa skončili práve vo vinohrade. Veľmi sa mu páčila spolužiačka
Lucka Bolebruchová, dcéra ich úhlavného nepriateľa Silvestra Bolebrucha. I keď Kristína a Marek ťažko pracovali, v rokoch vojny bola bieda
čoraz väčšia. Kristína čakala ďalšie dieťa, bola chorľavá a slabá. Prišla zima a tuhé mrazy. Jedlo sa im míňalo, deti boli stále
hladné. Kristína sa napokon rozhodla pokoriť sa a požiadať Michala Habdžu o pomoc. Vybrala sa aj s Markom do Zelenej Misy, aby vypýtala od
bohatého svokra aspoň trocha jedla. Michal Habdža sa k nim správal povýšenecky, pokoril Kristínu i svojho vnuka, čo hrdý Marek nemohol
zniesť a návšteva sa skončila konfliktom. Kristína a Marek odišli s prázdnymi rukami. Keď to videla prababička, vybrala sa do Vlčindola,
hoci vonku zúrila snehová víchrica. Chcela zobrať jedlo svojim hladujúcim pravnúčatám. Ráno ju našli zamrznutú pod závejom snehu pred
Urbanovým domom vo Vlčindole.
Starý Habdža sa potom konečne nad nimi zľutoval a poslal im jedno na celú zimu (nezabudol však
odkázať, že Kristínu nechce vidieť ani pri svojej smrteľnej posteli).
Onedlho však rodinu postihla veľká tragédia.
Deti – okrem Marka – ochoreli na záškrt. Matkovi sa uprostred noci podarilo doviezť lekára, dvojičky Cyril a Metod napriek tomu
zomreli, zachránila sa iba Magdalénka. Počas tej hroznej noci sa narodilo aj Kristínino posledné dieťa, Adamko. Kristína po pôrode dlho
ležala, choroba a smrť dvojičiek ju pripravili o posledné sily. O gazdovstvo a domácnosť sa museli postarať deti – Marek a Magdalénka.
Marek mal už štrnásť rokov. Chýr o tom, aký je statočný, sa dostal i k Michalovi Habdžovi. Prišiel vnuka navštíviť, a keď si
popozeral vinice. S uznaním pochválil mladého gazdu. Bol už chorý a zdalo sa mu, že najvhodnejším dedičom jeho majetku bude Marek,
v ktorom spoznal typicky habdžovské vlastnosti – tvrdohlavosť, pracovitosť a nepoddajnosť.
Po skončení vojny prišiel domov
i Urban. Michal Habdža zomrel a vo svojom testamente odkázal polovičku gazdovstva Markovi. (Rodine to zatiaľ nepomohlo, pretože podľa
testamentu mala stará matka do svojej smrti právo žiť a gazdovať na Matkovom dedičstve.)
Urbana zvolili za richtára a on
sa s novými nádejami pustil do práce a spoločenského života. Opäť vstúpil do družstva, ale kvôli špekulantom a podvodníkom
zase skrachovali a Urban prišiel o ďalšiu časť majetku. Boli stále chudobnejší, Urban nevládal platiť bankám splátky. Keď videl, ako
pomaly a prichádza o všetko, začal piť. Marek odišiel študovať do vinohradníckej školy. Spolužiaci sa mu spočiatku vysmievali, pretože
bol chudobný a zle oblečený. Každého však prekvapil svojimi vedomosťami a stal sa najlepším žiakom školy. Po jej skončení sa prihlásil
na hospodársku školu. Podarilo sa mu ju dokončiť iba vďaka štipendiu, ktoré mu vybavili profesori, aby nestratili nadaného žiaka (s ktorým
sa mohli pýšiť na inšpekciách).
Po maturite prišiel domov, stretol sa s Luckou, s ktorou sa od detstva mali radi. Lucka vedela, že
Marek by ju darmo pýtal od jej otca, požiadala preto Marka, aby počkal, kým sa ona sama rozhodne, či sa za neho vydá. Marek musel nastúpiť na
vojenčinu. Tu ho zastihla správa o matkinej smrti, ktorá už dávnejšie chorľavela. Urban sa po Kristíninej smrti celkom opustil. Kristína
bola oporou jeho života, nikdy neoľutoval, že jej dal prednosť pred majetkom. Teraz už celkom zanedbával prácu a celý deň pil. Zranil sa pri
páde z rebríka a onedlho zomrel. Siroty zostali samé aj s dlžobami. Dom a vinice kúpil na dražbe Silvester Bolebruch.
Medzi Markom a Luckou došlo k roztržke, Marek získal miesto adjunkta u veľkostatkára a odišiel na majer. Lucka sa zo vzdoru
a žiarlivosti rozhodla vydať sa za ženícha, ktorého jej vybral otec. Ale Marek nevedel na Lucku zabudnúť a napísal jej krásny list.
Poštár Nehreš však odovzdal Lucke list až v deň jej svadby. Lucka otočila kone a v svadobných šatách utiekla z Vlčindola za Markom na
majer. Zosobášili sa a Marek podal výpoveď. Po svadbe sa ešte pár dní zdržali u starej matky (skúpa Verona sa k Lucke, dcére bohatého
gazdu, správala veľmi milo). Lucka sa rozišla s otcom, ktorý jej nevedel odpustiť. Ani z Markovho dedičstva nič nezostalo, jeho stará matka
nedokázala udržať gazdovstvo a na majetok bola vypísaná dražba. (Dom a polia kúpili v dražbe Markovi strýkovia, ktorí na rozdiel od
čestného a pracovitého Urbana boli stále bohatší a bohatší. Peniaze získali podvodom a špekuláciami, využívajúc dôverčivosť
družstevníkov, okrem iných aj Urbana.) Marek a Lucka odišli zo Zelenej Misy v deň dražby – ticho ako zlodeji a s prázdnymi rukami,
odnášajúc si iba svoju lásku, podobne ako Urban a Kristína pred dvadsiatimi rokmi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta