– zaslúžil sa o vznik SND, pre ktoré napísal takmer všetky divadelné hry
debutoval divadel. hrami
Voľby, Daňové prekonávanie – v oboch prítomná ironizácia na profesionálnej scéne debutoval divadelnou hrou Náš
pán Minister – kritizuje súkromný a verejný život, je výsmechom malomeštiactva a snobizmu. Nadväzuje na tradíciu S frašky
(Chalupka – Kocúrkovo)
divadelná hra Čaj u pána senátora – satyra na meštiactvo vo všetkých podobách. Baltazár Slivka – obchodník s truhlami a jeho žena túžila iba po peniazoch. Chce, aby B kandidoval vo voľbách za nejakú politickú stranu. Spolu s ďalšími je pozvaný na čaj k senátorovi.
Všetci mešťania chodia na kurz spoločenského správania. Fraška vrcholí, keď sa zistia, že všetci ovládajú iba pár konverzačných tém (počasie, obliekanie). O senátorovi nakoniec rozhodne žrebovanie, irónia je v tom, že každý z prítomných má 1 hlas.
divadelná hra Jožko Púčik a jeho kariéra – satirou na falošne chápaný humanizmus. J je úradníkom spolku Humanitas, obvinia ho z krádeže 43 000,- korún. Dostáva sa do väzenia, snaží sa vysvetliť, že je nevinný, no nik mu neverí. Začína klamať a vymýšľať si.
Začali si ho všímať predstavitelia rôznych spolkov, navštívila ho predsedníčka spolku Humanitas a aj predstavitelia spolku Benevolencia. Oba spolky súperia o starostlivosť Jožka. J získa peniaze, pomôže k lepšiemu životu aj svojej setre. Pri vyšetrovaní sa zistí, že J je nevinný, peniaze sa nájdu a J je oslobodený.
Tým je súperenie spolkov zbytočné. Keď sa dokázala J nevinnosť, spolky prestali mať o J záujem.
komédia Keď jubilant plače – v malom mestečku pracuje lekár, ktorý konkuruje mastičkár, ľudia viac veria mastičkám, ako lekárovi a jemu pacientov ubúda. Lekár uzavrie s mastičkárom dohodu, ľudia sa s k nemu hrnú a netušia, že ide o podfuk.
divadelná hra Mravci a svrčkovia – poukazuje na tienisté stránky SR, v ktorom sa bezohľadní jednotlivci mohli bezprácne obohatiť. Vznikla na základe bájky o usilovnom mravcovi a lachtikárskom svrčkovi.
dráma Bačova žena – Ondrej Muranica odchádza do Ameriky, aby zarobil peniaze. Doma necháva ženu Evu a syna Ondríka. Ťažko pracuje v bani, odkladá si zarobené peniaze. V bani sa stalo nešťastie, on ho prežil, ale stratil pamäť. Zachránil sa vetracou šachtou.
E dostala od banskej spoločnosti, že O je mŕtvy. Z gazdovstvom jej pomáhal Mišo a E sa za neho vydala. M bol veľmi dobrý a E s ním mala dieťa. Zrazu sa rozchýrila správa, že akýsi bohatý pán kúpil celé panstvo Svätojurských. Eve svokra často vytýkala, jej druhý sobáš. Zistilo sa, že ten neznámy boháč je O.
O prichádza za E a chce, aby sa k nemu vrátila. Celé panstvo dal E ako dar. Vyčíta E druhý sobáš. Chce, aby M odišiel do Ameriky. Na cestu mu ponúka aj peniaze. M ponuku neprijíma. Obaja sa domáhajú E a chcú svoje dieťa. Stretnú sa v lese, pobijú sa. E to vidí a v zúfalstve spácha samovraždu. Muži nevedia pochopiť E materské city. Celú tragédiu zapríčinili zlé sociálne pomery (hospodárska kríza) a riešenie situácie pomocou peňazí a nepochopenie materinského citu.
– expresionistické dielo, ide v ňom o silné prežívanie vnútorných pocitov
– obdobie hospodárska
kríza a vysťahovalectvo
historické drámy Kráľ Svätopluk – námet čerpal z obdobia VM
Marína Havranová – zobrazil revolučné roky
a myšlienku vlastenectva
divadelná hra Básnik a smrť – zobrazil SNP
prózy Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom, Z každého
rožka troška
| Dielo | Literárny druh / žáner | Hlavná postava / situácia | Hlavná téma / problém |
|---|---|---|---|
| Voľby | veselohra, satira | postavy zapletené do volebného boja | ironizácia volieb, politických praktík a malomeštiactva |
| Daňové prekonávanie | veselohra, satira | postavy snažiace sa „obísť“ daňové zákony | výsmech špekulantstvu a obchádzaniu povinností |
| Náš pán minister | spoločenská komédia | „pán minister“, jeho rodina a okolie | kritika súkromného aj verejného života politika, výsmech malomeštiactva a snobizmu, nadväzuje na tradíciu Chalupkovho Kocúrkova |
| Čaj u pána senátora | satirická komédia | senátor, Baltazár Slivka (obchodník s truhlami), jeho žena, mešťania | satira na meštiactvo, túžba po spoločenskom postavení, obmedzenosť spoločenskej konverzácie, náhodnosť politického úspechu |
| Jožko Púčik a jeho kariéra | spoločenská veselohra, satira | úradník Jožko Púčik a spolky Humanitas, Benevolencia | satira na falošne chápaný humanizmus, pokrytectvo dobročinných spolkov, „kariéra“ človeka vďaka škandálu |
| Keď jubilant plače | komédia | lekár a mastičkár v malom mestečku | konflikt racionálnej medicíny a ľudovej poverčivosti, podfuk na pacientov, kritika ľudskej dôverčivosti |
| Mravci a svrčkovia | satirická hra | spoločnosť rozdelená na „usilovných mravcov“ a „lachtikárskych svrčkov“ | tienisté stránky spoločenského systému, možnosť bezprácneho zbohatnutia, sociálna nespravodlivosť |