Július Barč Ivan a jeho diela

debutoval hrou Tritisíc ľudí – spracoval sociálnu tematiku

divadelná hra Diktátor – zobrazil dvojníctvo medzi údajným a skutočným diktátorom. Z filozofického hľadiska ide o riešenie vzťahu medzi jednotlivcom a spoločenskými silami. Z hry vyznieva autorovo presvedčenie, že bez vedomia ľudí nemožno žiadnymi prostriedkami zničiť túžbu po mierovom živote.

divadelná hra Na koniec cesty – kompozične je blízka predchádzajúcej hre, hlavná postava je robotník Urban. Zobrazený je život robotníkov, ktorý je poznačený odstránením fabriky. Sociálna problematika sa postupne vytráca a zosilňuje sa motív izolácie. Urban sa uzatvára sám do seba v snahe prežiť. Autor ho zobrazuje v súvislosti s hľadaním náboženských istôt.

veselohra Mastný hrniec – autor sa vysmial karierizmu, úplatkárstvu a pretvárke. Dej umiestnil do Ťuťolína (moderné Kocúrkovo). Problematika vyplýva zo zámeny osôb a úloh. V rozhlase oznámia správu, že stredoškolský profesor biológie sa má stať ministrom. Všetci obyvatelia sa mu líškajú, poklonkujú a chcú ťažiť z danej situácie. Keď sa omyl vyjasnil, všetci sa od neho odvracajú. Vysvitne, že ministrom sa stal iba jeho menovec.

dráma Neznámy – námetom je uskutočnenie božieho kráľovstva na zemi. Túto myšlienku hlása neznámy hlásateľ, ktorý prišiel do mesta. Všetci obyvatelia mesta idú za ním a hradní páni sa boja o svoju moc. Z neho sa stáva diktátor, ktorý nehľadí na obete. Snaží sa udržať si iba svoje postavenie. Hra zobrazuje správanie sa ľudí v hraničných situáciách.

divadelná hra Dvaja – príbeh 2 cirkusových klaunov, ktorých spája previnenie z mladosti, zapríčinili smrť partnera.

divadelná hra Veža – ľudia si postavili nové mesto a začínajú stavať vežu lásky. Namiesto lásky sa nenávidia. V závere prichádza autor k názoru, že ľudia preniknutí vzájomnou láskou budú žiť v budúcnosti.

dráma Matka – psychologický, dej situovaný do horníckeho prostredia, ide o príbeh 3 hlavných postáv (matka Anna Pavlíčka, Jano, Palo). Medzi synmi začínajú vznikať rozpory, príčinou je sebecký, lakomý a zlomyseľný Jano. P pred trápením radšej odchádza z rodičovského domu a ide za prácou do Ameriky. Po jeho odchode si J vzal aj P majetok, v rodičovskom dome sa cítil gazdom a tak sa aj správal. Voľný čas trávil v krčme, kde majetok prepíjal. Takto plynul čas. Raz sa po dedine rozšírila správa, že P sa z Ameriky vrátil. Začali nové spory o majetok. J sa s P o rodičovský majetok deliť nechcel. Brata stále z domu vyháňal. Matka sa priklonila na J stranu, lebo sa o P bála. P sa rozhodol odísť aj so svojou ženou. Pred odchodom sa šiel rozlúčiť s matkou. V tom momente vošiel do izby J a chcel sa P pomstiť. Matka aby zachránila syna, situáciu riešila sebaobetovaním. J si uvedomil svoj čin a bol sa prihlásiť, udať. Materinský cit nebol schopný znášať rozpory medzi synmi, ktorých vychovala.
Kompozícia:
- touto divadelnou hrou vstupuje do S literatúry „psychologický expresionizmus“ (vznikol v DE, zobrazuje vnútorné zážitky a predstavy človeka).
Prejavuje sa: - konanie postáva je exaltované (vybičované, postavy konajú tak, akoby išlo o život, postavy vždy prežívajú silný cit – najsilnejší materinský)
    - veľmi často sa nastolujú otázky života a smrti (banícka dedina žije v ustavičnom očakávaní nového banského nešťastia)
    - postavy zažívajú hrôzu (matka má vidiny – preto psychicky a fyzicky trpí)
    - dej je ovplyvňovaný nadprirodzenými zásahmi – prvok rozprávkovosti
    - text je fragmentálny (členitý), má veľmi veľa nedokončených viet (apoziopéz) a pestrú modalitu

Prózy:

novela Husličky z javora  -zobrazuje životnú cestu nádejného huslistu, ktorý nezdolal ani TBC. Vďaka svojej húževnatosti si našiel miesto v živote.
román Železné ruky – autobiografický charakter, vyjadril vzťah otca a syna