Zóny pre každého študenta

Cudzinec (Albert Camus)

Cudzinec (Albert Camus)

Lit. žáner
: román
Štýl: príkladné dielo absurdistickej fikcie a  typické dielo existencializmu (Camus zaraďovaný medzi existencionalistov, aj keď sám to odmietal; kvôli priateľstvu so Sartrem a jeho hrdinom, ktorý bol zobrazovaný v krajných životných situáciách a hľadal zmysel života)
Kompozícia: 2 hlavné dejové časti, ktoré sú delené na očíslované kapitoly (I -6; II - 5)
Téma: úplná absurdnosť ľudskej existencie, protirečenie úsilia človeka, zbytočnosť, zúfalstvo a nešťastie človeka, pocit byť cudzincom* v ľudskej spoločnosti
Hlavná myšlienka: odcudzenie sa svojej ľudskej podstate, cudzinec* vo vlastnom bytí, nezmyselnosť žitia
Konflikt:Meursault je cudzincom nielen v ľudskej spoločnosti, s ktorej konvenciami a pravidlami je drasticky konfrontovaný, ale aj vo svojom bezobsažnom živote, ktorého zmysel nevidí, hľadá, v podstate nenájde a je mu viac-menej ľahostajný. Konflikt sa vyhrotí, keď zabije Araba.
Miesto a čas: Alžír, Paríž a starobinec v Marengu; medzivojnové obdobie (30. roky)
 
* Cudzinec – Meursault nie je cudzincom preto, že ako Európan žije v Alžírsku, ale preto, že je cudzincom spoločnosti a nerešpektuje jej hodnotový rebríček. Nechce sa prispôsobiť ani konvenciám ľudského kolektívu (odsúdený vonkajším okolím, považovaným za zločinca,). Cudzincom je ale i vo svojom bezobsažnom živote, ktorý mu je viac-menej ľahostajný.
 
- písaný v 1.os. j.č.
- veľmi živé opisy počasia (najmä slnko, horúčava) a okolitého prostredia, ale len zriedka prírody, ide skôr o opisy výhľadu z okna (celý deň pozoroval ulicu [str. 19,20]), cely...
- čitateľ s Meursaultom súcití, nehodnotí ho ako zápornú postavu, chápe jeho logické vysvetlenia
 
OSNOVA:
1. Telegraf a cesta do starobinca / 2. Pohreb / 3. Cesta späť a stretnutie s Máriou / 4. Výlet na pláž / 5. Vražda Araba / 6. Meursaultov súd / 7. Pobyt vo väzení / 8. Rozsudok / 9. Poprava
 
DEJ:
- ohraničený smrťou  Meursaultovej matky a blížiacou sa Meursaultovou popravou
- je jednoduchý, priamy, s minimálnymi odbočeniami.

- Meursault prichádza na pohreb matky, všímajú si ho ľudia, jeho správanie a zarazí ich, že neprejaví žiadny náznak smútku, neplače, tvári sa, akoby matku ani nepoznal, letargický[str. 22] Po pohrebe ide s priateľkou do kina a strávi s ňou noc. Istá ľahostajnosť charakterizuje aj jeho ďalší bežný život, kedy sa zoznámi so susedom, podozrivým z pasáctva, a pomôže mu získať arabské dievča. Jedného dňa sa vyberie s Mariou i s Raymondom na chatu na pláž. Stretnú sa s bratom arabskej dievčiny a skupinou ich priateľov. Neskôr sa keď Meursault  vyberie na pláž sám a potom čo mladý muž vytiahne nôž, Meursault ho náhodou bez premýšľania zastrelí.[str. 45]
- Meursault sa dostáva do väzenia, prichádza za ním kňaz aby mu poskytol útechu a rozhrešenie, Meursault ho však odmieta. Počas súdneho procesu opäť neprejavuje najmenší náznak ľútosti nad tým, čo urobil, tvári  sa len ako pozorovateľ, minimálne komunikuje a tak sa o postave dozvedáme len cez výpovede iných, cez okolie, ktoré si o ňom vytvorilo obraz. Meursault nedokáže komunikovať, nevie sa vyrozprávať. Ironicky registruje svet okolo seba – dokonca i vlastný život. Román sa končí Meursaultovými úvahami v cele, kde čaká na vykonanie rozsudku.

Postavy:
V texte sa objavujú zdanlivo bezvýznamné postavičky (napr. žena, ktorú si Meursault nazval malá automatická ženička), ktoré nad ním neskôr robia „kompetentne“ súd.
Raymond Sintés- ‚skladník‘, v skutočnosti pasák
Masson- priateľ Raymonda , má chatu na pláži
Salaman- starý pán so psom, Meursaultov sused z chodby
Mária Vardonová- priateľka Meursaulta
Célest- hostinský 
Thomas Peréz – matkin priateľ
 
Meursault- autobiografická postava (podobná Camusovi), výzor – v knihe nie je dôležitý
- hlavný hrdina pasívny, zmierený a zdanlivo ľahostajný voči okoliu , osamelý človek, nenachádzajúci zmysel života uprostred "nezmyselného" sveta (→ typická postava existencializmu), s ktorého absurditou je drasticky konfrontovaný; uvedomuje si občas vlastnú prázdnotu
- nie je sudcom, ani nesúdi spoločnosť. Spoločnosť súdi jeho. A Meursault je vinný v plnom rozsahu. Nedodržiava pravidlá spoločnosti. Nepredstiera, neklame, hovorí to, čo cíti a čo si myslí. To je jeho najväčší problém. Vrah pred ním dostane miernejší trest, pretože klame, bije sa v prsia, prosí o milosť. Slučka je pre toho, kto nehrá divadlo a vraví pravdu.
- skromný drobný úradník, človek žijúci zo dňa na deň,
- rôzne životné situácie prijíma bez rozmýšľania a nevidí v nich zmysel. Bezvýznamné sa mu  zdá ,,priateľstvo“ s Raymondom [str. 27]. Názory z jeho úst pôsobia logicky, ale v ľudskej spoločnosti sú prinajmenšom nekonvenčné, ak nie šokujúce (názor na svadbu + či miluje Mariu [str. 33])
- nie je sociopat, je len úprimný (len jednoduché ľudské konštatovania)
- Všímal si detaily, ktoré si iní nevšímajú. (uterák [str. 22]), zberá zábavné výstrižky z novín [str. 19]
- Až chladnokrvné sa zdá jeho správanie, keď musí prebdieť noc pri zosnulej (svetlo + plačúca priateľka [str. 12]), no o svojej matke sa vyjadruje veľmi pekne (mamička)
- Nikdy nerobil, čo sa mu nepáčilo a hlavne nie to, čo vyžadovala spoločnosť.
- Istý si je len smrťou [str. 89] )
- Ku všetkému a všetkým mal vlažný až ľahostajný vzťah. Pobyt vo väzení za vraždu Araba sa mu nezdá ničím výnimočný, bolo mu to jedno, či je uväznený v cele, doma alebo v manželstve s Mariou . K Arabovi nemal nijaký vzťah, dôvodom prečo ho zabil, bola jednoducho situácia. Mal pri sebe zbraň, stretol ho a hlavne, tak odporne svietilo slnko [str. 45]  .Zdá sa mu, že spoločnosť ho súdi za to, že dal svoju mamu do starobinca a za ,,chladnokrvnosť”, alebo že ho súdi bez ohľadu na neho, bez jeho názoru a vôbec by pri procese nemusel byť [str. 73], obhajca hovorí namiesto neho [str. 77]  Vidí, že tí, čo nad ním robia súd, sa cítia byť nevinnými, ale podľa neho je vinný každý.
- Veľa ľudí, ktorí sa k nemu správali prívetivo, pred súdom svedčia proti nemu, aby si „nepohnevali“ spoločnosť.
- Keď ho odsúdia na smrť, odmieta kňaza, pretože sa mu to zdá zbytočné, nikdy neveril v Boha a kňazov záujem pokladá za neúprimný, veď o Meursaultovi nevedel nič. [str. 86,87] O smrti rozmýšľa ako o udalosti, ktorá musí raz prísť a nevidí v nej nič zvláštne, nechápe ju ako koniec, ani ako vykúpenie. [str. 84]

DUŠA:
[str. 84] smrť nie je vykúpenie
[str. 86,87] kňazov záujem, vzťah k Bohu
[str. 89] istý si je len smrťou + životná výpoveď
[str. 54] má zatvrdnutú dušu (sudca a krucifix)
 
DETAILY
[str. 22] uterák
[str. 19] zberá zábavné výstrižky z novín
[str. 19,20] celý deň pozoroval ulicu
[str. 37] hnusenie tela
 
ĽAHOSTAJNOSŤ
[str. 33] šéf sa ho pýta na zmenu života
[str. 30] Raymond sa ho pýta, čo očakával keď mu (R.) policajt dal zaucho
[str. 25] Raymondovo priateľstvo
 - MARIA
[str. 29, 34] či ju miluje
[str. 33] názor na svadbu
- ARAB
[str. 75] necíti ľútosť (tak ako vždy), ako to tvrdí obžaloba
 
NÁDEJ
[str. 82] gilotína verzus liek (9 z 10)
[str. 78] spomína na šťastné chvíle v živote
[str. 58] rozmýšľať ako slobodný a ako väzeň
[str. 60] prežiť len jeden deň a potom spomínať (vymenováva predmety z bytu)
 
INÉ
[str. 12] prekáža mu plačúca žena na pohrebe
[str. 22] ako strávil nedeľu pohrebom
[str. 19] chcel sa ospravedlniť Marii za smrť matky (a predtým aj šéfovi)
[str. 73] súd ho súdi bez ohľadu na neho, bez jeho názoru a vôbec by pri procese nemusel byť
[str. 77] obhajca hovorí namiesto neho
[str. 83] čakanie na úsvit (ako v ‚Múre‘)
 
ABSURDNOSŤ
[str. 45] vražda kvôli slnku
[str. 50] išiel podať ruku vyšetrujúcemu sudcovi, ale uvedomil si, že zabil
[str. 68] či ho Peréz videl plakať/neplakať na pohrebe
[str. 72] obžalovaný z pochovania matky so srdcom zločinca
 
SLNKO
[str. 16] pri pohrebe
[str. 37] keď sa chystali na chatu
[str. 39] na pláži
[str. 41, 44] horúčava na pláži
[str. 65] horúčava na súde
 
DOJATOSŤ
[str. 67] do plaču, ako ho všetci nenávidia
[str. 69] pohnutý pri výpovedi Célesta (bozkal by ho)

PRIŤAŽUJÚCE OKOLNOSTI
[str. 70] do kina + našiel si pomer
[str. 71, 74, 76] autor listu arabskej dievčine, nezasiahol pri fackovaní, výpoveď na
komisariáte
MATKA
[str. 50] želal si smrť matky (ako všetci svojim milovaným)
  - POHREB
  [str. 9] nechce sa pozrieť na matku
  [str. 50, 51] pocity pri matkinom pohrebe ako ich opísal advokátovi
  [str. 67] ľahostajnosť na pohrebe opísaná riaditeľom ústavu
  - DO DOMOVA
  [str. 36] Salaman mu hovorí, ako ho ľudia v štvrti odsudzovali
  [str. 66] na súde, prečo dal mamičku do ústavu
ARAB
[str. 52] prečo strieľal 5x
[str. 54] či pociťuje ľútosť  nad činom (nie, len tieseň)
 
Porovnanie Meursaulta (Cudzinec) a Samsu (Premena):
 
Samsa – obetuje sa pre rodinu, premení sa na chrobáka
- existencializmus si uvedomí na konci, zmysel života mal predtým (zabezpečiť rodinu)
- ZMENA - kvôli Gregorovej premene sa zmení život rodiny
- začína znova Gregorova rodina (a Gregorova sestra má prejsť cez rovnaký proces, aký doviedol Gregora k smrti)
- absurdná povaha Premeny
- rozprávač v tretej osobe – nezaujatý pohľad
- rôznorodý opisný jazyk, v pokuse vystihnúť hĺbku situácie (Gregorove nohy, smrť)
- človek sa musí zapájať do sociálneho kontaktu, aby mal v živote zmysel (pričom zobrazuje smutnú bezútešnosť života určovaného sociálnou interakciou)
-  s matkou by chcel mať vzťah, ale nemôže kvôli fyzickej forme

Meursault – obetuje sa pre vlastné názory a vieru, pocit chýbajúcich emócií
- vie o svojom existencializme, chýbajúci zmysel života si uvedomí po odsúdení na smrť
- ZMENA - zabije Araba
- chce začať odznova, ale je príliš neskoro → Paradoxne dopustenie sa zločinu a zruinovanie si života priviedlo hlavného hrdinu k poznaniu, že dovtedy bol šťastným človekom, žijúcim šťastný život. Na to, aby si to mohol uvedomiť sa o šťastie musel pripraviť. 
- realistická povaha Cudzinca
- hlavný hrdina = rozprávač
- krátke, výstižné vety
- tichým nesúhlasom sa človek zraní
- Meursaultova matka je nažive (na začiatku), no on s ňou nechce mať nič spoločné
 
SPOLOČNÉ ZNAKY:
·  je na jednotlivcoch vytvoriť si vlastný život
·  neľudské správanie (prezentované oboma hlavnými hrdinami) nakoniec vedie k veľmi zlým udalostiam (smrti)
·  obaja neveria v Boha a umierajú osamelí a opustení
·  obidve príbehy podporujú základy existencializmu demonštrovaním nasledujúcich pravidiel : zodpovednosť, opustenosť, osamelosť, žiadna kontrola, nezainteresovanosť
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6931-cudzinec-albert-camus/