Smrť Jánošíkova

Smrť Jánošíkova
Autor: Ján Botto, štúrovský básnik, ktorý si vybral historický námet, ale nespracoval ho historicky, lebo v postave Jánošíka vyjadril názory štúrovskej generácie, ktorá bola sklamaná výsledkami revolúcie 1848/49.
Žáner: je to lyricko-epická skladba
Kompozícia: skladá sa z predspevu a 9 spevov
Dejová línia je slabá, autor sa nezaoberá činnosťou Jánošíka, ale jeho zlapaním, väznením a popravou. Celá dielo je budované na princípe kontrastu: sloboda – väzenie.
Iba v prvých dvoch spevoch sa stretávame s Jánošíkom ako s bojovníkom proti feudalizmu, proti vykorisťovaniu. Celý 1. a 2. spev zachytáva Jánošíka podľa ľudovej slovesnosti(povesti). V 4. speve sa Jánošík mení na romantického hrdinu a v 5. speve sa stáva bojovníkom za práva Slovákov, teda vyjadruje názory samotných štúrovcov.

Charakteristika spevov:
1.spev:
Autor opisuje 12 zbojníkov a ich kapitána Jánošíka, zachytáva jeho výzor a vlastnosti: je prísny k bohatým a láskavý k chudobným. V závere 1. spevu dohára vatra – symbol slobody a družina sa dozvedá o lapení Jánošíka.
2. spev:
Jánošík má nadprirodzené vlastnosti, je nezraniteľný, lebo má v opasku silu. Ale zradil ho zbojník Gajdošík, podsypali mu pod nohy hrach a zaťali mu do opasku, kde bola jeho sila, a tak ho chytili.
3. spev:
Obraz noci. Jánošík je vo väzení. Všade okolo spánok a nesloboda( myslí tým na situáciu na Slovensku po roku 1849).
4. spev:
Jánošík sníva o slobode, ale ruky má prikuté o skalu. Spí, ale v spánku sa cíti opäť slobodný.
5. spev:
Ústa väzňa hovoria slová štúrovcov. Vyjadruje pocity romantickej generácie štúrovcov, ktorí prví išli bojovať za národné práva a boli potrestaní šibenicou, väzením a policajným dozorom. Celý spev je úvahou o voľnosti, slobode.
Verš: my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali!  vyjadruje myšlienku, že národ nebol pripravený bojovať za svoje národné práva. Básnik vyjadruje svoju vieru, že národu pomôže iba silný jednotlivec( nazývame to mesianizmus ).
6. spev:
Jánošíka vedú na smrť. Kňaz ho vyzýva k modlitbe. Ale Jánošík vraví, že nie zaňho sa treba modliť, ale za ľud, lebo je pasívny, ubitý.
7. spev:
Jánošík sa lúči s krajom, s prírodou. Zomiera. Tragika nie je v smrti Jánošíka, ale v pasivite zastrašeného ľudu.
8. spev:
Autor zobrazuje Slovensko po smrti Jánošíka. Ľudia si začínajú rozprávať povesti o Jánošíkových pokladoch, o jeho zmŕtvychvstaní.
9. spev:
Tento spev je alegorický, Jánošík si berie kráľovnú víl, je to dôkaz jeho nesmrteľnosti.
Forma diela: veršový systém je sylabický, prevláda 12-slabičný verš
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6962-smrt-janosikova/