Smrť Jánošíkova
Smrť Jánošíkova
Autor: Ján Botto, štúrovský básnik, ktorý si vybral
historický námet, ale nespracoval ho historicky, lebo v postave Jánošíka vyjadril názory štúrovskej
generácie, ktorá bola sklamaná výsledkami revolúcie 1848/49.
Žáner: je to lyricko-epická skladba
Kompozícia: skladá sa z predspevu a 9 spevov
Dejová línia je slabá, autor sa nezaoberá činnosťou
Jánošíka, ale jeho zlapaním, väznením a popravou. Celá dielo je budované na princípe kontrastu: sloboda – väzenie.
Iba v prvých
dvoch spevoch sa stretávame s Jánošíkom ako s bojovníkom proti feudalizmu, proti vykorisťovaniu. Celý 1. a 2. spev zachytáva Jánošíka
podľa ľudovej slovesnosti(povesti). V 4. speve sa Jánošík mení na romantického hrdinu a v 5. speve sa stáva bojovníkom za práva
Slovákov, teda vyjadruje názory samotných štúrovcov.
Charakteristika spevov:
1.spev:
Autor opisuje 12
zbojníkov a ich kapitána Jánošíka, zachytáva jeho výzor a vlastnosti: je prísny k bohatým a láskavý k chudobným. V závere 1. spevu
dohára vatra – symbol slobody a družina sa dozvedá o lapení Jánošíka.
2. spev:
Jánošík má nadprirodzené vlastnosti, je
nezraniteľný, lebo má v opasku silu. Ale zradil ho zbojník Gajdošík, podsypali mu pod nohy hrach a zaťali mu do opasku, kde bola jeho sila,
a tak ho chytili.
3. spev:
Obraz noci. Jánošík je vo väzení. Všade okolo spánok a nesloboda( myslí tým na situáciu na
Slovensku po roku 1849).
4. spev:
Jánošík sníva o slobode, ale ruky má prikuté o skalu. Spí, ale v spánku sa cíti opäť
slobodný.
5. spev:
Ústa väzňa hovoria slová štúrovcov. Vyjadruje pocity romantickej generácie štúrovcov, ktorí prví išli
bojovať za národné práva a boli potrestaní šibenicou, väzením a policajným dozorom. Celý spev je úvahou o voľnosti, slobode.
Verš: my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali! vyjadruje myšlienku, že národ nebol pripravený bojovať za svoje národné
práva. Básnik vyjadruje svoju vieru, že národu pomôže iba silný jednotlivec( nazývame to mesianizmus ).
6. spev:
Jánošíka vedú na smrť. Kňaz ho vyzýva k modlitbe. Ale Jánošík vraví, že nie zaňho sa treba modliť, ale za ľud, lebo je
pasívny, ubitý.
7. spev:
Jánošík sa lúči s krajom, s prírodou. Zomiera. Tragika nie je v smrti Jánošíka, ale
v pasivite zastrašeného ľudu.
8. spev:
Autor zobrazuje Slovensko po smrti Jánošíka. Ľudia si začínajú rozprávať povesti
o Jánošíkových pokladoch, o jeho zmŕtvychvstaní.
9. spev:
Tento spev je alegorický, Jánošík si berie kráľovnú víl, je to
dôkaz jeho nesmrteľnosti.
Forma diela: veršový systém je sylabický, prevláda 12-slabičný verš
Zones.sk – Zóny pre každého študenta