Kľúčové slová: epos, časomiera
Povinní
autori: Kollár – Slávy dcera a Hollý – Svatopluk
Obaja autori Kollár aj Hollý patria do klasicizmu i keď v tvorbe Kollára sú aj prvky preromantizmu
Umelecké smery: staroveká literatúra, stredoveká, humanizmus a renesancia, barok, klasicizmus, preromantizmus, romantizmus, realizmus – to sú smery od vzniku písma po koniec 19. storočia.
Klasicizmus je smer, ktorého vzorom je staroveká antická literatúra – to je literatúra Grécka a Ríma. Klasicizmus sa riadi prísnymi pravidlami, teda neexistuje tam sloboda tvorby. Za krásne považuje to, čo je pravdivé a mravné. Uprednostňuje rozum pred citom, povinnosť pred láskou. Žánre delí na vysoké a nízke ako v antike: 1. óda, elégia, tragédia 2. bájka, komédia
Klasicizmus vznikol vo Francúzsku na dvore Ľudovíta XIV., ale rozšíril sa do celej Európy.
U nás dominoval v rokoch 1815-1835.
Autori chceli pozdvihnúť národné povedomie Slovákov, preto sa často obracali do minulosti, hlavne do obdobia Veľkej Moravy. Písali svoje diela národným jazykom, v tomto období Bernolák uzákonil 1. podobu spisovnej slovenčiny.
Predstaviteľmi sú Kollár a Hollý.
Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, neskôr na nemeckej univerzite v Jene(naši vzdelanci ovládali aj nemčinu aj maďarčinu). V Jene bol svedkom toho, ako nemecká mládež túžila po zjednotení Nemecka. Na hrade Wartburg bol svedkom osláv výročia Lutherovej reformácie. Snaha o nemecké zjednotenie v ňom vyvolala obavu o osud Slovanov.
Vytvoril myšlienku slovanskej vzájomnosti – propagoval kultúrnu spoluprácu Slovanov. Tvrdil, že existuje československý národ a nie český a slovenský, preto odmietol Bernolákovu slovenčinu a naďalej písal jazykom slovenských evanjelikov: biblickou češtinou(preto taký názov, lebo evanjelici písali jazykom českej Biblie vydanej v Kraliciach).
Pobyt v Nemecku ho ovplyvnil aj citovo, keď sa zaľúbil do Frederiky Wilhelmíny Schmidtovej, ktorú si mohol zobrať až po 16 rokoch, keď zomrela jej matka, ktorá si nepriala, aby jej dcéra odišla do Uhorska, takej necivilizovanej krajiny!
Je to básnická skladba ( teda dielo, ktoré je dlhšie ako báseň).
Kompozícia: Předzpěv a päť
spevov.
Názvy spevov:
1.spev: Sála / číta sa Zála/,
2. spev: Labe, Rén, Vltava/ Rén to je
rieka Rýn/,
3. spev: Dunaj,
4. spev: Léthé,
5. spev: Acheron.
Autora inšpirovala láska k Friderike Vilhelmíne(Míne) Schmidtovej, ktorú stretol na štúdiách v Jene. Evanjelici nemali v Uhorsku vysoké školy, a tak museli študovať v zahraničí. Druhým inšpiračným zdrojom bola myšlienka slovanskej vzájomnosti, ktorej tvorcom je sám Kollár. Predstaviteľom tejto myšlienky je aj Šafárik, podľa ktorého je pomenovaná univerzita v Košiciach.
Umeleckým vrcholom diela je Předzpěv. Z hľadiska formy je napísaný časomierou aj preto, lebo v klasicizme sa autori vracali do antiky a časomiera má antický pôvod. Spevy nie sú napísané časomierou, ale sylabotonickým veršovým systémom a majú formu sonetu, ktorý sa vtedy nazýval znelka(4,4.3,3 verše).
Témou skladby je putovanie lyrického hrdinu, ktorý sa vracia z Jeny cez územie obývané Slovanmi domov na Slovensko. Okrem LH vystupuje v diele hlavne Mína.
Predspev: je žalospevom nad osudom Slovanov, zvlášť polabských, ktorí v minulosti žili v okolí Jeny a teraz sú už ponemčení. Ale autor hovorí aj o slobode, úcte k človeku a k národom. Štýl Predspevu je ozdobný, nadnesený, rečnícky.
spev: názov Sála je rieka, ktorá preteká Jenou. Autor v speve spomína na krásne časy prežité s Mínou, lúči sa s milou i krajom a odchádza domov. Ľúbostné motívy sa prelínajú s vlasteneckými.
spev a 3. spev je pomenovaný podľa riek. Autor putuje z Jeny údolím Labe cez Čechy do vlasti, k brehom Dunaja. Zachytáva svoje dojmy z polabských a pobaltských krajín i zo Slovenska. Hovorí o slávnej minulosti, kritizuje nesvornosť Slovanov, volá po jednote. Žiali nad rozchodom s Mínou.
spev je pomenovaný podľa slovanského neba, kde sú vlastenci, ktorí sa zaslúžili o slovanský jazyk, kultúru. Nebom ho sprevádza Mína, ktorá sa mení na nadpozemskú bytosť, stáva sa dcérou bohyne Slávy, preto taký nadpis.
5. spev sa odohráva v pekle, tu básnik stretáva tých, ktorí škodili Slovanom.
V 4. a 5. speve bol autor
inšpirovaný renesančným autorom, ktorý sa volal Dante a ten v diele Božská komédia tiež putuje Peklom, Očistcom a Nebom. ( pre
zaujímavosť nebo sa povie aj eden, paradiso a peklo je inferno – to, aby ste si rozšírili slovnú zásobu.
motív cesty, putovania
prítomnosť božstiev-bohyňa Lada
žalospev
časomiera
intímna téma – láska
vzťah k národu
aj lyrické, aj epické prvky, to sa volá
synkretizmus
nevyužíva v celom diele časomieru