Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Ján Palárik (1822-1870) patrí do obdobia medzi romantizmom a realizmom, sú to aj matičné roky, lebo v tom čase existovala Matica slovenská(1863-1875). Vyštudoval teológiu, filozofiu, literatúru, jazyky. Zapájal sa aj do politiky ako predstaviteľ Novej školy, ktorá propagovala spoluprácu s Maďarmi v Uhorsku.

Tvorba: veselohry: Drotár, Inkognito a Zmierenie...

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch 

Žáner: veselohra
Vonkajšia kompozícia: 3 dejstvá
Vnútorná kompozícia:

- expozícia: zoznámenie sa s postavami a vzťahmi medzi nimi
- kolízia: oznámenie príchodu budúceho mladoženícha a zámena postáv grófky a jej spoločnice
- kríza: Rohon vyznáva lásku nepravej grófke, barón žiada o ruku nepravé dievča z ľudu
- rozuzlenie: vysvetlenie situácie, účasť na dožinkovej slávnosti
 
Cieľom autora bolo poukázať na toleranciu a zmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi a medzi spoločenskými vrstvami(šľachta, inteligencia, ľud). Autor žil v období silnej maďarizácie v Uhorsku, a preto oslavuje vlastenectvo, úctu k jazyku.

Postavy:

Miluša Oriešková – dcéra učiteľa, vlastenca, hrdo sa hlási k slovenskému národu, ale pozná aj cudzie jazyky. Je vzdelaná, bystrá, sebavedomá, neponižuje sa pred šľachtou, hrá na klavíri. Je spoločníčkou grófky.
 
Grófka Elisa Hrabovská – sirota, od detstva je zasnúbená s barónom Ľudovítom Kostrovickým. Je krásna, milá, láskavá k služobníctvu i k ľudu. Pod vplyvom Miluše  hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu( v skutočnosti v tom období boli šľachta aj mešťania odnárodnení, hlásili sa k Maďarom)
 
Barón Ľudovít Kostrovický -  snúbenec Elisy, študoval v Budapešti, hlási sa k maďarskému národu, hoci má slovenský pôvod. Inak je priateľský, v citoch úprimný, dáva prednosť láske pred majetkom
 
Zememerač Rohon – priateľ Ľudovíta, pôvodom Slovák, ale počas štúdií sa pomaďarčil. Pod vplyvom Miluše sa vracia k slovenským koreňom
 
Capková – komorná grófky, namyslená, nesympatická slúžka, drží si odstup od ostatného služobníctva i od ľudu

Dej:

Do kaštieľa grófky prichádza otec Miluše so žiadosťou o príspevok na opravu školy. Grófka sľúbi pomoc. Elisa sa dozvie, že ju má navštíviť jej snúbenec. Obe mladé ženy Elisa i Miluša sa dohodnú na skúške ženícha. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka sa bude vydávať za Milušu.

Prichádzajú barón Ľudovít s priateľom Rohonom. Ešte pred príchodom urobia to isté, čo ženy, zamenia si úlohy. Nepravá grófka ich víta po slovensky, ale oni hovoria maďarsky. Od grófa si vyslúži prezývku panslávka(je to dobové označenie pre národne uvedomelého Slováka).

Nepravá grófka sa páči Rohonovi a vyznáva jej lásku. Miluša sa mu prizná, že ona nie je grófka a zároveň sa aj Rohon prizná k zámene s barónom. Pravá grófka neodhalí ešte svoju identitu. Na dožinkovej slávnosti(to je ľudová slávnosť po pozbieraní úrody)  sa objaví v kroji ako predstaviteľka ľudu.

Barón je ochotný sa s ňou oženiť aj napriek tomu, že má nízky pôvod. Nakoniec sa všetko vyjasní, každý si nájde toho správneho manžela.

Umelecké smery chronologicky:

1. staroveká literatúra – do 5. storočia
2. stredoveká – do 15. storočia
3. renesancia(Shakespeare) – od 14. do 17. storočia
4. barok(Gavlovič) – od 16. do  18. storočie
5. klasicizmus(Moliere, Kollár, Hollý)- od 17. do  18. storočie
6. romantizmus(Chaluka, Sládkovič, Botto, Kráľ, Puškin) -  prvá polovica 19. storočia
7. od romantizmu k realizmu(Palárik)
8. realizmus(Kukučín, Tajovský, Timrava) - druhá polovica 19. storočia