Ako chutí moc – Ladislav Mňačko
Ako chutí moc – Ladislav Mňačko
Žáner: román, politický pamflet
Téma: prenikavá analýza života bývalého revolucionára, partizána neskôr popredného straníckeho a štátneho činiteľa
Idea: zhubný vplyv nekontrolovateľnej moci na morálku jednotlivca, dôsledkom je samota, odcudzenie
Rozprávač: Frank – ich forma(odkrýva nám svet vysokej straníckej
byrokracie: amorálnosť, intrigy, pretvárka, vypočítavosť, súperenie o pozície, pohŕdanie inteligenciou...)
Postavy:
Frank - prominentný fotoreportér, jeho záľubou bola súkromná
zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí
mŕtvy, šéf kabinetu – 1. muž v krajine, zomrel
ako 52 ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorom (stučnel) i charakterovo,
postupne sa odcudzili
Margita – 1. žena mŕtveho, pokojná, vždy zhovievavá, rozviedol sa s ňou, lebo nebola
reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka
Martin – syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej
univerzite
vdova – 2. žena mŕtveho, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal
známosti
Galovič – politický sok a súper mŕtveho, bol na čele bezpečnostného
aparátu
Obsah:
Rozprávačom príbehu je Frank, fotoreportér, ktorý rozpráva príbeh svojho bývalého priateľa, z ktorého sa postupne stal 1. muž v krajine. Dej sa začína pohrebom tohto významného štátnika. Rozlúčka je naplánovaná presne do detailov na 3 dni.
Frank má z toho urobiť fotoreportáž. Sleduje ľudí, ktorí sa tvária iba navonok, že im je mŕtveho ľúto, no v skutočnosti je celý pohreb veľká komédia. Frank pôsobil ako fotograf už 20 rokov. „Frank bol svedkom ich malicherných sporov, ich smiešnych sporov a bojov o korytá, ich výbuchov zlosti, intríg, klebiet, ich lakomstva, ich pred svetom starostlivo skrývaných nerestí, ich druhej tváre.“ Mŕtvy bol väčšine z nich ľahostajný.
Nepoznali ho, nevedeli o ňom, kto je, aký je. Frank už bol pri viacerých štátnych pohreboch, aj pri takých, kde ľuďom tiekli slzy. Tu sú oči suché. Ten mŕtvy, ten podľa tlače a rozhlasu veľký a nenahraditeľný mŕtvy, je nekonečne sám. Nemá nikoho.
Tí, ktorých si kedysi vybral za spolupracovníkov, sa teraz boja o svoje miesta.
Frank v priebehu pohrebu spomína na
bývalého priateľa: boli priatelia od školských lavíc a jeho priateľ sa snažil byť vždy vodcom, bol rebelom, neskôr buričom a
revolucionárom. Kedysi Frankovi prebral dievča Margitu a kvôli tomu sa i pobili, ale ostali priateľmi. Jeho priateľ si ju vzal za ženu, ale
neskôr sa rozviedli, lebo mu nebola dosť dobrá.
Mali spolu syna Martin a Mŕtvy si to zariadil tak, aby mohol bývať s ním. Potom sa znova oženil so svojou sekretárkou, atraktívnou ženou.Frank si ho pamätá ako odvážneho, uvážlivého, pokojného muža, boli spolu v Povstaní. Bol však až zbytočne krutý. Veľmi mu zazlieval, keď na mieste zastrelil chlapca, sopliaka, ktorý zaspal na stráži. Frank si ďalej spomína, že v posledných rokoch jeho priateľ už nedôveroval nikomu.
Chcel mať všetku moc vo svojich rukách. Počas svojho pôsobenia urobil i veľa nesprávnych rozhodnutí, ale vinu vždy zvalil na iných. Osvedčil sa. Poslali ho vyčistiť problematický kraj. Žiadali od neho: „buď rozhodný, pevný, tvrdý a nepodplatiteľný, nebráň sa tvrdých činov a pamätaj, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Za triesky ťa nikto nebude volať na zodpovednosť.“ Tak rúbal. Triesky lietali. Vyrúbal kraj, povolali ho vyššie, až získal najvyšší post.
Okrem rozprávania sú v diele početné úvahové časti. Autor využíva retrospektívu. Medzi ľuďmi sa šírili správy, že štátnik zomrel na urémiu (krv v moči) – nebezpečná a nepríjemná choroba, ale ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia. Na tom mal zásluhu Galovič, ktorý ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list.Frank v priebehu pohrebu navštívi Margitu i jej syna.
V bare Manhattan, v ktorom stretol profesora Fondu, spomínajú na bývalého priateľa. „Keď sa s ním bližšie zoznámiš, vnikneš do dobrodružstva, ktoré sa volá svetové dejiny. Pochopíš z nich všetko. Aj dnešok? Aj dnešok. Práve dnešok. Je neuveriteľné, ako sa za podobných historických situácií opakujú tie isté chyby.
Človek je ešte vždy v svojej podstate lovcom mamutov. Mamutov už dávno niet, ale človek ešte vždy chcel uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto prapodstatu maskovali.“