Malý Princ obsah

Malý Princ – Antoine de Saint – Exupéry: 

Úvod

Na úvod by som chcela povedať pár slov a dôvodov, prečo ma zaujal práve Antoine de Saint – Exupéry a jeho kniha Malý princ. Vybrala som si tohto autora práve preto, že napísal túto úžasnú knihu, ktorú by som odporúčala prečítať nie len všetkým deťom ale aj dospelým. Myslím si, že v tejto knihe autor neskutočne výstižne opísal správanie dospelých z pohľadu dieťaťa. Určite vystihol aj zlé vlastnosti, ktoré sú u dospelých v dnešnej dobe veľmi časté. Veľmi sa mi páčia aj myšlienky, ktoré nachádzame počas čítania tejto knihy.

Človek sa pri čítaní tohto príbehu určite zamyslí a možno si aj uvedomí nie jednu vec. Postava Malého princa je krásny príklad pre dieťa pretože práve tento malý chlapec si uvedomoval aký sú dospelí a hlavne bol zdvorilí a plný lásky a samozrejme zvedavosti ako každé dieťa. Vážil si lásku, priateľstvo a ľudí a tak by to malo byť u každého z nás. Veď práve láska k ľuďom, slušnosť, pokora je budúcnosť pre pekný svet a takisto pre ľudí. Tento príbeh nie je dlhý ale človek sa pri čítaní nie raz musí zamyslieť aby všetkému pochopil. Veď predsa aj malinká knižka v sebe môže skrývať veľmi veľa.

1 Antoine de Saint – Exupéry – život

Antoine de Saint Exupéry ( obrázok č. 1) bol francúzsky spisovateľ, letec a často je považovaný tiež za filozofa. Antoine sa narodil 29. 6. 1900 v Lyone a tragicky zahynul 31. 7. 1944 pravdepodobne zostrelený nad Korzikou. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny a študoval v Paríži. Od roku 1921 pôsobil v letectve. Bol pilotom u rôznych spoločností a od roku 1934 v službách Air France . Ako pilot bol zamestnaný vo viacerých leteckých spoločnostiach a lietal na rôznych linkách.

Pokúsil sa i o rekordné lety a niekoľkokrát aj havaroval. Počas 2. svetovej vojny bol vojenským pilotom vo francúzskej oslobodzovacej armáde v severnej Afrike. Jeho život i tvorba sú mimoriadne súrodé. Oboje určuje Antoina ako letca, ale aj ako hlboko citlivého a ušľachtilého človeka. V roku 1863 – Krátko pred narodením tretej dcéry jeho rodičov jeho otec Gróf Jean de Saint-Exupéry náhle zomrel na mozgovú porážku. Po otcovej smrti rodina bývala striedavo na zámkoch Saint-Maurice-de-Remens a La Môle u príbuzných z matkinej strany.

Rozľahlý park tunajšieho zámku sa vryl všetkým deťom hlboko do pamäti a na šťastné chvíle tu prežité spomínal Antoine celý život. Mal veľmi rád svoju matku, po celý život mu bola útočiskom. V rodine mu hovorili „Kráľ Slniečko“, pre jeho modré oči a blonďavé vlasy. Rodina sa roku 1909 odsťahovala do Mansu k starému otcovi, kde Antoine nastúpil s bratom do jezuitskej internátnej školy. Už v detstve písal Antoine básne, zaoberal sa aj „vynaliezaním“ a obdivoval pilotov lietajúcich na prvých prototypoch lietadiel. Civilné letisko bolo vzdialené sedem kilometrov od zámku a malý Antoine patril k jeho častým návštevníkom. Ako dvanásťročný sa dostal prvýkrát do lietadla a pilot s ním obletel letisko.

V roku 1916 študoval na internátnej škole vo Fribourgu vo Švajčiarsku, potom na lýceu v Paríži a maturoval v roku 1917. V Paríži sa Saint-Exupéry pripravoval na zloženie skúšok na námornú akadémiu. Skúšky nespravil, a tak sa bez veľkého záujmu zapísal na štúdium architektúry v Akadémii krásnych umení. Tomuto odboru sa však ďalej nevenoval. V roku 1921 začal pracovať ako radový vojak v opravárskych leteckých dielňach v Neuhofe, tam absolvoval aj letecký výcvik z pilotovania. Už vtedy túžil vstúpiť do vojenského letectva, no pre odpor rodiny sa tejto možnosti vzdal.

Rád a búrlivo diskutoval v kaviarňach o literatúre už skôr, teraz však, vďaka svojej príbuznej prišiel do kontaktu so spisovateľskou komunitou. Zoznámil sa s Louisou Vilmorinovou a zasnúbili sa. Získal diplom civilného i vojenského pilota, ale krátko na to bol v roku 1923 ťažko zranený pri nehode. Louisa a jej rodina si nepriali, aby sa potom k lietaniu znova vrátil, došlo preto k ich rozchodu. Po svojom návrate do Francúzska, kde sa stal obľúbeným a uznávaným členom literárnych kruhov, čelil často finančným problémom. Privyrábal si aj reportážami, napr. o svojej ceste do Moskvy. Roku 1936 bol vyslaný ako reportér do Španielska, kde vtedy už zúrila občianska vojna.

S priateľom Prévotom sa pokúsili o diaľkový let New York - Ohňová zem, ale v Guatemale došlo k havárii a Exupéry utrpel mnohé zlomeniny. So začiatkom druhej svetovej vojny nastúpil kapitán Saint-Exupéry na letisko v Toulouse. Napriek tomu, že bol lekármi prehlásený za neschopného vojnových letov, usiloval sa, aby sa mohol aktívne zapojiť, čo si nakoniec presadil. Napriek tomu, že už prekročil štyridsaťtriročnú vekovú hranicu vojnového pilota, získal povolenie lietať. Svoj limit však Exupéry vysoko prekročil a 31. júla 1944 vzlietol z Korziky a z tohto sa už nevrátil. Okolnosti jeho smrti nie sú dodnes jasné.

1.2 Tvorba

Exupéry písal romány a poviedky hlavne zo života letcov. Život nechápal ako dobrodružstvo ani ako čin pre čin, ale ako hrdinstvo a obetavosť pre iných. Jeho diela boli myšlienkovo hlboké, už od začiatku vzbudzovali veľký čitateľský ohlas. Jeho próza predstavuje výzvu k ľustvu, aby zachovalo našu krásnu planétu. Tým, že zobrazil veľkosť a silu človeka v ťažkých časoch vojny, i vlasným príkladom statočnosti, získal si popularitu na celom svete. Exupéry nevedel žiť bez lietania a nevedel žiť ani bez písania.

Jeho päť kníh sa viaže k piatim miestam na svete, kam ho priviedla služba. Jeho spisovateľská cesta sa začala v roku 1926 keď začal písať svoj prvý román Pošta na juh. Tento román ho priviedol do Afriky k mysu Juby a v tejto knihe čerpá námet z pobytu na letisku na Sahare – hrdinom je dopravný pilot, ktorý preváža poštu do Francúzska, po núdzovom pristátí v púšti zahynie. Kniha je o odvahe, dobrodružstve i o láske. Ďalšie dielo Nočný let ho priviedlo k Buenos Aires. Nočný len je románová reportáž je inšpirovaná pôsobením autora na letisku v Buenos Aires – hovorí o hrdinstve a odvahe priekopníkov nočných letov, ktorí sa zaslúžili o prvú pravidelnú leteckú linku medzi Francúzskom a Argentínou.

Zem ľudí ku Guatemale. Zem ľudí je literatúra faktu, súbor spomienok, reportáží, úvah o zodpovednosti letcov, ich samote, pocitoch strachu i hrdinstve. Kniha vyjadruje Exupéryho osudovú túžbu – vzlietnuť, aby lepšie videl zem a ľudí. Ďalšia kniha Vojnový pilot ho priviedla k horiacemu francúzskemu mestu Arrasu a posmrtne vydaná Citadela k Afrike. Táto kniha mala tvoriť akýsi súhrn jeho morálnych a filozofických zásad. Dielo Citadela je román – esej, ktorá je mnohovrstvovou zbierkou podobenstiev.

Na rozdiel od iných jeho kníh, nečerpá priamo z leteckej tematiky. Je časovo neukotvená, nemá zreteľný dej. Antoine de Saint – Exupéry ju písal od roku 1936 až do posledných dní svojho života. Ďalšia z jeho kníh vydaná v roku 1942 bola Vojnový pilot, ktorá dávala počas vojny jeho krajanom nádej na oslobodenie Francúzska. Mala fenomenálny úspech hlavne v anglickom vydaní. Ďalej v roku 1943 vyšiel List rukojemníkovi, kde vyjadruje Antoine svoju vieru v duchovné hodnoty ľudstva, odsudzuje predsudky a proti rasizmu stavia úctu k človeku. Vo všetkých knihách opisuje udalosti, ktoré sa mu v leteckej službe stali, kolegov, ľudí, s ktorými sa stretol náhodne, i ľudí, ku ktorým ho viazali hlboké citové putá.

Boli preňho podnetmi k úvahám o postavení človeka vo svete, o jeho zodpovednosti za druhých. Celým svojim umením sa staval proti vojne. Písal romány i reportáže. Počas 2. svetovej vojny už ako uznávaný spisovateľ vyzýval Francúzov k jednote v boji proti nacistickým okupantom. Vo všetkých svojich knihách Exupéry rozvíjal filozofické a morálne ideály, ktoré sa snažil priviesť do dokonalosti práve dielom Citadela. Medzi jeho najznámejšie diela patria Zem ľudí, Citadela alebo Malý princ.

1.2 Citáty

 „Ak ide človek rovno dopredu, ďaleko nezájde...“
„Musím predsa strpieť dve, či tri húsenice, ak chcem poznať motýle. Je to vraj veľmi krásne.“
„Človek je osamelý aj medzi ľuďmi...“
„Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade … a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú."
„Púšť robí krásnou to, že niekde skrýva studňu.“
„Len deti vedia, čo hľadajú.“

2 Malý princ

Knihu Malý princ ( obrázok č. 2) napísal Antoine de Saint-Exupéry v roku 1943 a je to filozofická rozprávka, ktorá patrí k medzivojnovej literatúre. Malý princ je súčasne jeden z najslávnejších a najviac prekladaných rozprávkových príbehov modernej svetovej literatúry. Kniha bola preložená do viac ako 180 jazykov a dialektov. Celosvetovo sa predalo viac než 80 miliónov kópií. Je jednou z päťdesiatich najpredávanejších kníh. Kniha Malý princ bola spracovaná aj v niekoľkých filmových adaptáciách a aj vo filmovom muzikáli od Lemera Loeweho.

Táto filozofická rozprávka pre dospelých je hlavne o základných životných hodnotách ako o priateľstve, prekonávajúcom osamelosť tak o zodpovednosti a umení získať si lásku ľudí. V tejto knihe je veľa metafor a prirovnaní a nájdeme tu rôzne, hlboké myšlienky autora. Kniha obsahuje tiež autorove kresby, ktoré sú reprodukované vo väčšine vydaní. Rozprávačomje akoby sám autor ( Antoine de saint-Exupéry). Rozpráva retrospektívne s odstupom 6 rokov .Autor opisuje svoju minulosť, v Malom princovi vidí sám seba a opisuje svoje emócie Kniha rozpráva príbeh pilota ( Exupéryho ), ktorý stroskotá na Sahare a tam sa stretne s Malým princom, ktorý pochádza z ďalekej planéty. Rozprávač v ôsmych kapitolách zoznamuje čitateľa s príbehom Malého princa. Rozprávač ( samotný Exupéry ) uviazne v púšti a snaží sa opraviť svoje lietadlo, keď sa zrazu objaví Malý princ. Ako to vlastne všetko začalo a skončilo?

 Keď bol autor ešte malým chlapcom, čítal v knihe článok o veľhadovi, o ktorom sa písalo, že dokáže zjesť hocijakého živočícha. A tak sa pokúsil nakresliť slona zavretého vo veľhadovi. Ukázal svoju kresbu dospelým, ale tí povedali, že je to iba obyčajný klobúk a tak sa vzdal svojho umeleckého nadania a stal sa pilotom. Počas svojho života stretol veľa dospelých a keď sa mu niekto zdal o trocha bystrejší, skúsil uňho s kresbou veľhada, ale zakaždým bola odpoveď rovnaká: „ To je klobúk.“ A tak sa prestal pýtať na veľhada a radšej začal žiť samotársky. No jedného dňa s odstupom času sa stalo niečo neobvyklé. Stroskotal so svojím lietadlom v strede obrovskej púšte kde nebolo ani nohy.

Keďže nemal ani mechanika, ani cestujúcich vo svojom lietadle, rozhodol sa, že sa to pokúsi opraviť sám. Veď čo iné mu ostávalo na opustenej púšti. Lenže voda, ktorú mal by mu vystačila sotva na osem dní. V ten deň bol veľmi unavený, a tak rýchlo zaspal. Keď sa zobudil, neveril vlastným očiam. Stál pred ním chlapec so žiarivo-zlatými vlasmi a prosil ho, aby mu nakreslil ovečku. Bol prekvapený a stále nechápala z kade sa zjavil chlapec a čo od neho chce. „Ovečku?“. No chlapec stále dokola opakoval: „ Nakresli mi ovečku.“ A tak malý princ dostal ovečku: Nepáčila sa mu ani jedna ovečka. Buď bola stará alebo chorá. Vždy bolo niečo zle. Nakoniec mu nakreslil debničku, v ktorej bola ovečka presne taká, akú si chlapec predstavuje.

No stále nechápal a veľmi ho zaujímalo, kto to vlastne je a odkiaľ prišiel, no nedozvedel sa nič. Pretože mu neodpovedal na otázky. A tak sa iba postupne podozvedal, že záhadný chlapec je z inej planéty, na ktorej žije sám a sám sa o ňu stará. Porozprával mu aj o kvetine, jedinej svojho druhu, ktorá síce bola pyšná, ale mal ju rád a ona mala rada jeho. Na svojej planéte, ktorú autor nazval B612 mal tri sopky, ktoré každý deň čistil a 3 baobaby. Rozprával o cestovaní, o planétach, ktoré videl a hlavne o ľuďoch. Po stretnutí s pijanom, kráľom, biznismenom a márnivcom bol presvedčený, že dospelí sú veľmi, veľmi čudní. Zapáčil sa mu až lampár, lebo bol oddaný svojej práci a nerobil to iba pre seba.

Ako poslednú navštívil Zem. Na nej uvidel presne také kvety, ako mal na svojej planéte. Malý princ bol zrazu smutný a mrzutý lebo zistil, že ma obyčajnú ružu a nie jedinečnú kvetinu. Až po stretnutí s líškou, s ktorou sa skamarátil, zistil veľmi dôležitú vec. Jeho kvetina bola jedinečná, pretože sa o ňu staral a dával jej svoju lásku. Bolo to presne ôsmy deň po stroskotaní keď malý princ dorozprával svoj príbeh. Voda už došla, a tak malý princ rozhodol, aby sa vydali na cestu k studni. Pilot neveril, že ju nájdu, ale predsa len našli. 

Malý princ ostal pri studni, ale pilot sa vrátil opraviť lietadlo. Na druhý deň, keď sa pilot vracal zbadal, že sa Malý princ rozpráva s hadom ( obrázok č. 3). Rýchlo ho odohnal. Vzal chlapca na ruky, on však chcel ísť sám. Pilot zastal a zrazu zbadal žltý záblesk tesne vedľa nohy Malého princa. Bol to ten istý had a Malého princa uštipol. Chlapec začal pomaly a ticho padať. Ale on po uštipnutí hadom v tú noc nezomrel, len tu musel zanechať svoje telo, ktoré bolo príliš ťažké a jeho planétka príliš ďaleko, aby ho bral so sebou.

2.1 Hlavné postavy:

- PILOT ( Antoine De Saint Exupéry) - dospelý ale stále sa cíti byť dieťaťom, vyrastal pri dospelých ktorý ho nechápali, v detstve veľmi rád maľoval

- MALÝ PRINC - malý ,blonďavý chlapec s obrovskou fantáziou, ktorý musí vždy počuť odpoveď na otázku ,ktorú kládol

2.2 Vedľajšie postavy:

- KRÁĽ - žil na prvom asteroide a každému chcel rozkazovať a vládne celému vesmíru, káže im činiť to, čo robia bez neho. Každý človek je jeho poddaný a musí ho poslúchať, lebo sú jeho rozkazy rozumné. Keď sa malá princ rozhodne odísť, menuje ho kráľ svojim vyslancom.

- MÁRNIVEC - žil na druhom asteroide a miloval keď ho ľudia obdivovali, bol samoľúby

- PIJAN - obýval tretí asteroid, pil ,pretože sa habil za to, že pije - biznismen – obyvateľ štvrtého asteroidu, len počítal svoje hviezdy a o nič iné sa nezaujímal

- LAMPÁR - žije na svojom asteroide ( piatom ), kde sa deň a noc striedajú raz z a minútu. Pred nejakou dobou mu bolo nariadené rozsvietiť lampu v noci a zhasnúť ju ráno. V tej dobre sa teleso otáčalo normálnou rýchlosťou a lampár tak mal čas na odpočinok. Potom sa ale rýchlosť otáčania zvýšila. Lampár chcel zostať verný príkazu, a tak rozsvecuje a zhasína lampu každú minútu bez odpočinku.

- ZEMEPISEC - býval na šiestom asteroide a písal hrubizné knihy. Trávi všetok čas tvorbou máp, ale nikdy nepustí svoj stôl k ďalším objavom. „Zemepisec nechodí robiť súpis miest, riek, vrchov, morí, oceánov a púští. Zemepisec je priveľmi dôležitý na to, aby sa túlal...“

- LÍŠKA - prezradila Malému princovi tajomstvo – „ Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očami neviditeľné.“

- DOMÝŠĽAVEC - chce byť každým obdivovaný, ale žije na svojej planétke sám. Nepočuje nič čo nie je prejavom obdivu.

 - BIZNISMEN - je neustále zaneprázdnený počítaním hviezd, o ktorých si myslí, že sú jeho. Praje si ich použiť na kúpu viacerých hviezd.
Autor na týchto vedľajších postavách opisuje zlé vlastnosti ľudí, ktorí v živote zabúdajú myslieť na to najdôležitejšie. Ale pri líške naopak dobré vlastnosti, priateľstvo a lásku.

Záver

No čo poviete ? Páči sa aj vám príbeh o Malom princovi ? Aj keď veľmi stručný opis tohto diela, dúfam, že ste zistili aspoň približne o čo v príbehu ide a na čo je zameraný. Samozrejme som sem nemohla prepísať celú knihu tak dúfam, že po prečítaní obsahu vás to aspoň motivovalo k tomu, prečítať si ju celú. Mali ste možnosť sa veľa dočítať o autorovi a jeho živote či tvorbe.

Myslím si, že ako aj autor tak aj samotné dielo sú veľmi zaujímavé veci, ktoré vás mohli zaujať. Antoine de Saint- Exupéry bol zaujímavý človek nie len tým, že bol letec, spisovateľ a tak isto aj filozof, ale hlavne tým, že všetky jeho city a hlboké myšlienky dával na papier a zdieľal ich spolu s ľuďmi. Chcel ich šíriť a zároveň ľudí motivovať k tvorbe krajšieho sveta práve tým, že sa nad jeho myšlienkami museli zamýšľať. Máloktorému spisovateľovi sa podarí tak prepojiť svoj život a city so svojou literárnou tvorbou.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/7804-maly-princ-obsah/