- patrí medzi najvýznamnejšie a najprekladanejšie diela novodobej slovenskej prózy
- podáva
nepriame svedectvo o neľudskosti vojny
- vojna zobrazená len okrajovo: dedina Ráztoky „ pánubohu za chrbtom“, no ozveny frontových
udalostí doliehajú aj sem – zauzľujú ľudské osudy a silnie odpor obyvateľov; popi množstve výrazných postáv kolektívny hrdina =
dedinský ľud, ktorý reaguje ako 1 bytosť (unanimistický román)
- kompozícia: 2 časti = 1.Stratené ruky (symbol: muži odchádzajú a na poliach nemá kto pracovať, tiež bezmocnosť voči vrchnosti, zvrátiť osud, Ondrej Koreň bez ruky) + 2.Adam Hlavaj
- 1. zdanlivo izolované príbehy, oboznámenie sa s dobou, prostredím, postavami, rozvíjajúcimi sa konfliktmi – Ráztočania nepoznajú skutočný zmysel slova vojna – až keď všetko dražie, polia ostávajú neobrobené a Ondrej KOREŇ sa vracia z frontu bez ruky, otvoria sa im oči – pobúrená ILČÍČKA, ktorej syn Štefan má narukovať – on chce ujsť, ale ona ho radšej pošle na front, ako by ho mali zatknúť – podmienky strašné, samovražda vojaka kvôli šikanovaniu – vzbúri sa, zabije čatára – trest smrti – zmierený s osudom – Eva HLAVAJOVÁ tehotná, je jasné, že nie od manžela, ktorý bojuje, mlčí, že otec je notár OKOLICKÝ (plné ústa rečí o vlasti, no nebojuje, sedí v teple kancelárie), lebo ten sľúbil, že zariadi, aby sa jej muž ADAM vrátil – ľudia sa jej vyhýbajú, ohovárajú ju: falošná morálka; muž sa jej neozýva – žije len pre synčeka ..
padne do potoka a utopí sa – Adam HLAVAJ dezertuje, vracia sa, Okolický má strach, že sa dozvie pravdu – tak sa aj stane – chce sa pomstiť, pred všetkými pravdu povie – epidémia – umrie aj nemanželské dieťa: nik za ním nesmúti – Ilčíčka sa dozvie o smrti syna, pomätie sa, napadne notára a žandárov, po bodnutí vojakom umiera – ľudia menia svoj pohľad na autority – búria sa – boli nútení 4 roky trpieť svojvôľu Uhorska prostredníctvom notára Okolického – rekvirácie (dobytok, úroda), oni živoria – HLAVAJ (až v druhej časti, no v prvej si naňho ľudia tiež spomínajú;
nenávidel vojnu, vedel, že ľudia musia začať bojovať za plnohodnotný život a neodvolávať sa na osud, „kto trpí zlo a nepostaví sa mu na odpor, nezaslúži inak, len aby zhynul“) ako hlavná postava ich príkladom, vodcom; burcuje ľudí .. jedinou jeho pohnútkou túžba žiť, láska k životu – posadia notára do potoka, podoprú doskami, no utopí sa – slobodu naozaj dosiahnu – symbolicky 27. októbra 1918: oslobodené aj Slovensko, obnovenie ČS;
(detaily: Krista DOMINOVÁ- jediná šťastná, naivná, chce ujsť z dediny,
rozmaznaná; zvon Ondrej – symb. Jeho strata zasiahne hlboko obyvateľov; zneužívanie náboženstva: „Je to vôľa božia.“ – no
náboženské princípy odsúvané až na druhú koľaj;) záver: „Hlavaj sa za všetkých môže zasmiať smiechom človeka, ktorý dosiahol to,
čo mu od vekov náležalo: slobodu!“
- Hlavaj je samým sebou t.j. živelným vzbúrencom proti vojne a spoločenskému útlaku, pomstiteľ
osobnej krivdy, ale aj symbolickým vyjadrením mravnej veľkosti slovenského ľudu