Kapitánova dcéra obsah - Puškin
Alexander Sergejevič Puškin: Kapitánova dcéra
Dej románu sa odohráva v 18. storočí v Rusku.
Ústrednou postavou románu je Peter Andrejič Griňov.
Celý príbeh je písaný
formou zápiskov hlavnej postavy.
Peter Andrejič Griňov sa narodil v rodine vojenského vyslúžilca
(major), Andreja Petroviča Griňova, ktorý žil a oženil sa v simbirskej dedine s dcérou tamojšieho šľachtica, Avdoťjovnou Vasilievnou. Mali
spolu deväť detí, z ktorých prežil iba Peter. Matka ho ešte len nosila pod srdcom, keď už bol zapísaný v Semionovskom pluku v Petrohrade ako
seržant.
Ako päťročného ho zverili koniarovi Saveľjičovi, ktorého mu určili ako vychovávateľa pre
zdržanlivosť v pití. V dvanástich rokoch ovládal ruské písmo a vedel posúdiť vlastnosti poľovného psa. Vtedy mu otec najal Francúza,
monseigneura Beauprého, ktorý ho mal učiť po francúzsky, nemecky aj všetky ostatné predmety. Francúza však otec vyhodil z domu a Petra v
šestnástich rokoch poslal na vojnu, nie však do Petrohradu, ale do Orenburgu.
Do vojenskej služby odišiel so Saveľjičom. Ešte toho dňa
došli do Simbirska, kde v hostinci prehral s rotmajstrom husárskeho pluku Ivanom Ivanovičom Zurinom sto rubľov. Po tejto príhode, ho Saveľjič
rýchlo odviedol z „prekliateho hostinca.“ Na ďalšej ceste ich zastihla snehová búrka, v ktorej Peter podaroval svoj nový kožuch
pocestnému, ktorého stretli. Netušil, že toto stretnutie mu niekoľkokrát zachráni život. Pocestný ich v búrke doviedol do hostinca, odkiaľ
na druhý deň odišiel do Belogorskej pevnosti kapitána Mironova.
Belogorská pevnosť ležala 40 vierst od Orenburgu.
Do pevnosti ho prijala Mironova žena Vasilisa Jegorovna. Okrem posádky v pevnosti žila aj kapitánova dcéra Máša, do ktorej sa
Peter zamiloval. Kvôli nej zviedol s Alexejovom Ivanovičom Švabrinom, ktorého do pevnosti preložili kvôli vražde, súboj, v
ktorom bol Peter zranený kordom.
Keď sa vyliečil zo zranenia, napísal otcovi list, v ktorom ho požiadal o požehnanie, pretože sa
chcel s Máriou Ivanovnou /Mášou/ oženiť. Otec mu však nevyhovel a chcel ho prísť potrestať. Medzitým však vypukla v Orenburskej gubernii
vzbura, ktorú viedol Pugačov. Prepadával a plienil cárske pevnosti. Jedného dňa napadli Pugačevovi kozáci aj Belogorskú
pevnosť. Útok bol krátky a pevnosť dobyli. Pugačov, ktorý sa vyhlasoval za ruského cára, potom od každého žiadal, aby ho uznal ako svojho
vládcu.
Tých, ktorí odmietli, obesil. Medzi nimi bol aj kapitán Mironov a mal byť aj Peter. Ale starý Saveľjič padol Pugačevovi k
nohám a vyprosil pre Petra milosť. Pugačov spoznal v Petrovi pocestného, ktorý mu v búrke daroval kožuch. Zľutoval sa nad ním a daroval mu
milosť. Máša, ktorá nestihla pri útoku ujsť z pevnosti, sa ukryla v dome tamojšieho opáta.
Pugačov vyslal Petra do Orenburgu,
aby generála informoval o dobytí pevnosti. Strávil tam niekoľko týždňov a medzitým kozáci obliehali mesto. Peter deň čo deň vychádzal za
mesto na „prestrelku s Pugačovcami“. Raz, keď sa im podarilo zahnať početnú skupinu, dobehol jedného kozáka, ktorý zaostal za svojimi
druhmi. Keď ho už chcel seknúť šabľou, kozák si sňal z hlavy baranicu a Petra pozdravil. Bol to Zurin a mal pre neho list od Máši. Tú si
chcel vziať násilím za ženu Švabrin, ktorý pri útoku na pevnosť prebehol ku kozákom.
Peter sa napriek zákazu generála rozhodol
odísť do Belogorskej pevnosti po Mášu. Na ceste ich však zastihli kozáci, ktorí ho hneď odviedli k Pugačevovi. Peter mu vyrozprával celý
príbeh o sirote Máši a zveril sa mu so svojím citom k nej. Aj keď bol Pugačov veľmi krutý a nemilosrdný, k Petrovi sa správal veľmi
vľúdne a láskavo. Znova mu vyhovel a prepustil ho aj s Mášou z pevnosti.
Peter poslal Mášu so Saveljičom do rodnej dediny a sám ostal
v meste. Medzitým došlo k porážke Pugačova. Petra obvinili z priateľských stykov s Pugačovom. Zatkli ho a mali súdiť.
Máriu
Ivanovnu prijali Petrovi rodičia veľmi vľúdne. Petra odsúdili na popravu, ale vzhľadom na zásluhy jeho otca a jeho vysokému veku sa cárovná
rozhodla Petra omilostiť z potupnej popravy a nariadila ho poslať iba na doživotné vyhnanstvo do vzdialeného kúta Sibíra. Máša sa rozhodla
odísť do Petrohradu a vyprosiť pre Petra milosť. V Petrohrade sa ubytovala v hostinci, kde sa zoznámila s Annou Vasiljevnou, ktorá jej
povedala o zvyklostiach cárovnej. Máša ráno stretla v parku neznámu ženu a vyrozprávala jej celý svoj príbeh. Neskôr v ten deň si ju dala
cárovná predvolať. Máša spoznala v cárovnej ženu, ktorú stretla ráno v parku. Tá ju zahrnula prejavmi láskavosti a Petra omilostila.
Máša ešte v ten istý deň odišli naspäť na dedinu. Tu sa končia zápisky Petra Andrejeviča Griňova. Z rodinnej tradície je známe, že ho
prepustili koncom roku 1774 na cárov príkaz a že bol na Pugačovovej poprave. Pugačov ho spoznal v zástupe a kývol mu hlavou, ktorú o chvíľu
mŕtvu a zakrvavenú ukázali ľudu. Zakrátko potom sa Peter Andrejevič oženil s Máriou Ivanovnou. Ich potomstvo žije šťastne v Simbirskej
gubernii.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta