Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch obsah
Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch obsah
V kaštieli
mladej grófky Elisy Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť. Grófka je sirota, jej tútorom je barón Kostrovický st.,
s ktorého synom je už od detstva zasnúbená /podľa šľachtických obyčajov/. Spoločníčkou mladej grófky je Miluška, dcéra vlasteneckého
učiteľa Oriešku. Orieška vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale i k tolerancii k Uhorsku. Miluška je vzdelaná, bystrá a sebavedomá.
Usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postavenie ľudu a aby mu pomáhala. Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa
k slovenskému pôvodu.
Grófka Elisa sa dozvedá, že na panstvo príde barón Kostrovický, ktorý má byť jej
budúcim manželom. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere nič nevie. Dohodnú sa, že ho podrobia
skúške: počas dožinkových slávností sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úlohe grófky
Hrabovskej.
Mladý barón Ľudovít Kostrovický prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je úprimný,
priateľský, ale je aj zhýčkaný peštianskym prostredím. Hlási sa k maďarskému národu, ale jeho rod má slovenský pôvod. Aj Rohon je
pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky. Barón prichádza na vidiek nie veľmi
nadšený, ani jemu sa nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu si má zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. On
a Rohon dostanú taký istý nápad ako slečny a zamenia si úlohy.
V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška. Víta
ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou, v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod
a nestarajú sa o ľud. „Grófka“ vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči
dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru Milušku. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo
a požiada Oriešku o ruku jeho „dcéry“. Zememerač Rohon /nepravý barón/ sa pod vplyvom Milušky /nepravej grófky/ rýchlo mení a znovu
sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu.
Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní
a šťastní. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovický, ktorý mladému páru požehná. Hra sa končí zvolaním:
Sláva Slovákom i Maďarom statočným! v duchu Palárikových názorov o zmierení.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta