Cválajúce dni obsah - Smrek

Ján Smrek:  Cválajúce dni
 
- vitalistická básnická zbierka

Touto polytematickou zbierkou sa stal hlavným predstaviteľom vitalizmu v slovenskej poézii. Prevláda v nej radosť zo života, spontánnosť, optimizmus, citová úprimnosť a sviežosť; autor zobrazuje hlavne krásy života a ženy. Práve žena sa v  tomto období stala pre Smreka spoločným menovateľom kladných životných hodnôt. O príťažlivosti tejto témy v jeho zbierke svedčia aj názvy niektorých básní - napr.
Mne dedinčanka stepilá
Žena so sladkým úsmevom
Dievča v rozkvete
Dievča s husľami
Dievča od tlačiarenského stroja
Ženu v nich zobrazuje ako ideálne krásnu, ale opisuje len jej fyzický vzhľad bez psychických vlastností (nemá povahu, ktorou by sa odlišovala od iných žien a bola by sama sebou). Miestami je Smrek romantický (jeho romantika je bezproblémová, posadená do moderného sveta).
 
Básnik v zbierke
- vychádzal z čara okamihu, chvíľkových vnemov a pocitov, z nových životných pocitov moderného človeka
-  prijal podnety expresionizmu, konštruktivizmu a poetizmu
- dominujú v nej optimistické nálady, aktivita, činorodosť, senzualizmus a avanturizmus (dobrodružstvo, túžba po ďalekých cestách)
formálna stránka básní je neusporiadaná, z básnických prostriedkov sa uplatnili epitetá, metafory a exotické slová

Týmto dielom
- vyjadril Ján Smrek pocity povojnovej generácie, ktorá si odrazu uvedomila, že prežila celosvetovú tragédiu a cítila sa povolaná rozdávať radosť z prostého faktu ľudského bytia
- priblížil slovenskú poéziu k európskej
- vyjadruje veľkú radosť zo života
- vniesol do poézie tóny hravosti a zmyslovosti
- hovorí o pocitoch mladej generácie, ktorá sa snaží ísť vpred a začať nový život. Všetci chcú zabudnúť na zlé veci, žiť lepšie a zmeniť spoločnosť. Vyjadruje výzvu, aby sa ľudia nevzdávali, aj keď prídu prekážky
- oslavuje životnú aktivitu, hovorí o láske, kráse, mladosti
- niekedy využíva baladu, aby lepšie vystihol svoje pocity
- básne znejú ako bežná, hovorová reč
 
napr. básne:
Balada o noci májovej
Balada o cynickom milovaní
Dievča v rozkvete
Mne dedinčanka stepilá
 
Ústredným motívom básní tejto zbierky sú bujné žrebce a jazdci sklonení nad ich hrivy, ktorí sa ženú vpred krkolomným cvalom. Týmto motívom zvýrazňuje chápanie života ako dobrodružstva a vyjadruje pocity celej mladej generácie. Autor tu tiež prvýkrát použil spôsob písania typický pre všetky vitalistické básne - využil napr. spontánnu lyrickú improvizáciu, ktorá spôsobila nepravidelnosť formy.
 
báseň Cválajúce dni
o V básni Cválajúce dni oslavuje mladosť, civilizáciu, pokrok a opojenie životom. Je rozdelená na nepravidelné strofy, nachádzajú sa v nej avanturistické (dobrodružné) symboly (napr. stepilí cowboyi - najaktívnejší príslušníci svojej generácie; mŕtvoly - ľudia so starým myslením; krasojazdci - mladá generácia, atď.).
o vyjadruje túžbu po radosti zo života,
o opojenie mladej generácie zo zmeny, za ktorou ich ženie rytmus, čas
o mladá generácia sa ženie dopredu, nevzdáva sa, aj keď má prekážky v živote. Zdoláva ich za každých okolností. Hovorí o ľuďoch, ktorí vedia žiť, riskovať, prirovnáva ich ku žrebcom a krasojazdcom.
  „My, mladí, jarí šarvanci,
  ktorí sme život - svoju milú –
  objali prvom pri  tanci,
     sme celým dúškom živí,
     my sme tí jazdci diví!“
Y
 
báseň Báseň o stavaní domu

„Ako deti,
na stavanie domov
novučkých, nových,
tri, štyri, päť i šesťposchodových,
hrajú sa ľudia.
Červených tehál nazvážajú,
popri tom vápno, piesok, štrk,
na pomoc pozvú sto bratských rúk
a potom zázrak vyčkávajú.
Rozmýšľa nad budúcnosťou ich diel:
Ruky – tie vykopnú na kraji ulice
jamu pre studené pivnice,
bývanie pre sudy na víno;
potom s tehlami začnú hrať domino.
Smrek v tejto básni optimistickým pohľadom opisuje prácu stavbárov. Nevidí v nej drinu, ale hru:
A to bavenie s pieskom!
Mäkký je sťaby krupica,
farby jak škorica,
na slnku jagá sa matovým leskom.

Stavanie domu je poézia:
dievčatá hrdých dlaní,
červené, otužilé,
primitívnych milovaní
a mladí murárski robotníci
veselo chodia po ulici
V murároch vidí dôležitú súčasť pokojného života ľudí, oni sami si to tiež uvedomujú:
a veľkým pánom do očú sa smejú.
Myslia si: boli by paloty
bez našej vôle a roboty?
Keby sme ako roje mravcov
z dedín sem do mesta nepribehli,
nevzali do rúk tehly?
Murár šedivých vlasov
s hrdosťou tvorcu
stojí na vysokom lešení,
na nové paláce, vynikajúce krásou,
pozerá v uspokojení,
akoby svoje na deti.
Každú tú stenu,
rukami jeho vykúzlenú
krst jeho potu posvätí.
Murári, stavitelia
konajú divy,
lebo sú ľudia
trpezliví.“

báseň  Ešte raz  kebych na svet prišiel
„Ešte raz kebych na svet prišiel,
stal by som sa len inžinierom,
robil bych plány pre veľmesto,
ulice staval každým smerom.
Nie domky k zemi pričupené,
lež mramorové paloty -
z toho byť musí väčšia radosť,
jak z hocijakej roboty!
Dnes - ako Noe z bárky - vešiam
do diaľky svoje oči hladné:
kedy už verný holub šťastia
priletí a mne na dlaň sadne.“
Básnik sa zamýšľa nad svojím doterajším životom, a uvažuje, ako by chcel prežiť život, keby sa narodil ako niekto iný, so svojím životom vyjadruje nespokojnosť.

báseň  VILLAGE AND CITY
„Dedina - to je panna
po údolí zložená.
Nahladko má pričesané vlasy,
zapletené vo vrkoč
sedmorakej asi krásy,
silné kolená.
... Lež mesto nie je pannou
a údolie mu nestačí.
Ono je kolosom
žijúcej hmoty a mäsa
a podvečer, keď stmie sa,
pohádkovo
rozžiari sa svetlami
a vlny života valia sa veselé
cez mosty, podlubia, tunele.

Básnik porovnáva život na dedine so životom vo veľkom meste.
 
 báseň  Jarná pieseň
„Slávici, spievajte nám rozkošné pesničky jarné:
prekrásnu milú ja mám,
mladušké dievča a švárne!
Básnik porovnáva jarnú prírodu so svojou milou. Ospevuje ich krásy.

báseň  Báseň o krásnej matke
„Prekrásna matka!
Hoc sú už jej vlasy
strieborne-lesklé,
predsa jej nič neubudlo z krásy,
bo svetu dala
krásnu dcéru.
Uteká život ako rieka,
z dcéry sa matka stane raz
a po rokoch sa zopakuje
metamorfóza krás.

 v básni opísal kolobeh života. Píše o tom, ako matka bola kedysi krásna a jej krása prešla na dcéru, s ktorej sa tiež stane matka a všetko sa zopakuje.