Maco Mlieč obsah – Tajovský

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 27.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 035 slov
Počet zobrazení: 237 023
Tlačení: 2 688
Uložení: 2 145

Jozef Gregor-Tajovský MACO MLIEČ 

O AUTOROVI:

(* 18. október 1874, Tajov –  20. máj 1940, Bratislava)

vlastné meno: Jozef Gregor
pseudonymy: Jozef Slovák, Greško, Podsokolovský, Tajovský
bol slovenský prozaik, dramatik básnikredaktoručiteľúradníkpolitik.
zaraďujeme ho do obdobia slovenského realizmu (2. vlna-kritický realizmus)

ako dramatik bol zakladateľom slovenskej realistickej drámy

mal manželku a 1 dcéru

Pôsobenie: v rokoch 1893 – 1904 pôsobil ako učiteľ

počas štúdií (obchodná akadémia ) v Prahe sa stal členom spolku Detvan
po štúdiu : Vidiecká ľudová banka, ľudové noviny
 pôsobil ako bankový úradník, čo bolo ďalším zdrojom námetov pre jeho poviedky
 - tajomník Klubu Slovenskej národnej strany v Martine
počas prvej svetovej vojny narukoval do armády, dostal sa na východný front, kde prebehol na ruskú stranu
v Bratislave žil a tvoril až do smrti
spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov
 k rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život (dal sa pochovať na 
tajovskom cintoríne)

J.G.Tajovský bol člen výberu Spolku slovenských umelcov i Spolku slovenských spisovateľov
nositeľ štátnej ceny
vychovávali ho starí rodičia
najväčší vplyv na neho mal starý otec, ktorému venoval svoj starootcovský cyklus: Do konca, Do 
kúpeľa, Prvé hodinky, Žliebky
poviedky sú inšpirované jeho životom
bol majstrom krátkej prózy, písal krátke črty a poviedky z dedinského prostredia
bol portrétistom postáv, ukázal osud najchudobnejších
pre svoju kritickorealistickú metódu si vyslúžil hanlivé pomenovanie ,,tupiteľ národa“

svoje postavy neidealizuje, nezakrýva ich chyby, ktoré sú výsledkom biedy (zaostalosť, poverčivosť, 
ľahostajnosť, alkoholizmus...)
jeho poviedky vyšli v zbierkach: Omrvinky, Z dediny, Besednice, Spod kosy, Tŕpky
písal aj divadelné hry: Ženský zákon , Statky-zmätky

O DIELE:

Názov diela: Maco Mlieč (Macozavalitá postava, Mliečvyzeral ako hrniec na mlieko)
„Mliečnik bol už starší muž zhrbenej postavy a bol spoly hluchý. Bol krátky, široký, hrdla
nič – akoby ho z pňa odťal. Čela skoro ani nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý
preliaknutý; len líca, akoby ho ucápal, a vrchnú gambu na tri prsty a odutú , akoby ho všetky predné zuby boleli. Vlasy ako jež a hrdzavé akési a ušú skoro nič.“

Literárny druh: epika

Literárny útvar: kriticko-realistická poviedka

Hlavné postavy: Maco Mlieč (Mliečnik), gazda

Typ postáv: zobrazuje chudobných dedinských ľudí, ktorých neidealizuje, nezakrýva ich chyby

Téma: Táto poviedka zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým.

Idea: Nezáleží na tom, ako človek vyzerá, ale aký v skutočnosti je

Forma : Poviedka má charakteristické znaky realistickej tvorby

Obdobie: slovenský realizmus (dielo napísané v roku 1903)

Horizontálne a vertikálne členenie diela:

· Vertikálne: Pásmo rozprávačapriamy rozprávač (1.os. sg) v úvode
nepriamy rozprávač (3.os. sg) v závere
spoľahlivý rozprávač
Pásmo postávmnožstvo dialógov
· Horizontálne: Dielo je rozčlenené na odseky
 
Prostredie: dedinské prostredie
V diele autor využíva množstvo kontrastov: zovňajšok Maca Mlieča – jeho charakter
ťažko pracujúci ľudia – pohodlní ľudia
 vnútorné vlastnosti gazdu – Macova ľudskosť

Kompozičná osnova: - úvod zoznámenie sa autora s Macom Mliečom
zápletka ochorenie Maca Mlieča
vyvrcholenie – Maco Mlieč je chorý, nemôže pracovať
rozuzlenie Maco Mlieč išiel za gazdom
záver smrť Maca Mlieča, veľký pohreb

Charakteristika diela

Poviedka je založená na metóde kontrastu, do ktorého autor stavia proti sebe život sluhov a život pánov. Ich vzájomné rozdiely zobrazuje pomocou charakteristiky Maca a gazdu. 

Kontrast medzi týmito postavami však nevyústi do otvoreného konflikt. Končí sa paradoxom. Maco ide za gazdom s tým, že po smrti mu nechce zostať nič dlžný. No je to práve gazda, ktorý mu veľa dlhuje za všetky tie roky, počas ktorých sa Maco zodral až k smrti. Macove zmýšľanie je ovplyvnené prostredím, v ktorom žije. 

Autor tu však vyjadruje myšlienku, že nielen spoločnosť, ale i človek sám je zodpovedný za svoje utrpenie. Najväčšiu kritiku autor vyjadruje na konci poviedky, čo dokazuje citát: 
„ ...len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal za čo pochovať…“

Charakteristika postáv:

MACO MLIEČ:

Maco Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom, pretože sa podobal na hlinený hrniec na mlieko. Zomreli mu rodičia, gazda ho na piaty rok po ich smrti prestal vyplácať a Maco pracoval len za nocľah, stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nepoznal cenu peňazí a myslel si, že gazda má s ním veľké výdavky, a preto ho pokladal za dobrosrdečného a veľkorysého. Maco bol veľmi pracovitý a zastal každú robotu.  

Ako mládenec sa o seba staral, ale keď mu mal 30 rokov, prestal sa holiť, česaťumývať a spával v maštali. Vyzeral tak zanedbane a špinavo, že s ním už ani sluhovia nechceli jedávať v spoločnej miestnosti. 

Mal hrdzavé vlasy, oči ako myš, tvár mal prepadnutú dovnútra, vrchnú gambu na tri prsty odutú a uši nemal skoro žiadne. Správali sa k nemu ako k nedospelému, no Maco sa nikdy neurazil, len sa uškŕňal. 

GAZDA:

Gazda mal okolo 60 rokov a nikdy nešiel pešo ani na pole ani na lúku (bol pohodlný). 

Mal guľatú tvár a brucho ako súdok. Bol veľmi bohatý a lakomý na všetkých okrem seba. Maca využíval na rôzne práce a o peniaze ho zdieral. Bol veľmi vypočítavý, no svojim spôsobom mal Maca rád. 

Maco Mlieč – Obsah diela:

Dej: Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa ho odkedy už pracuje. Radí mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda každý rok riadne vyplácal. On však nemá pocit, že ho gazda zdiera a je spokojný so svojou prácou i plácou. 

Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé. 

Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci. 

Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtal sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyúčtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých. 

Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu poďakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mŕtveho v telinci. Gazda mu naozaj vystrojil krásny pohreb, celá obec ho chválila, len sluhovia povrávali, že mal ho aj za čo pochovať.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu