Maco Mlieč obsah - Tajovský

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 164 slov
Počet zobrazení: 68 040
Tlačení: 1 126
Uložení: 828
Jozef Gregor-Tajovský -  MACO MLIEČ
 
O  AUTOROVI:
- (* 18. október 1874, Tajov –  20. máj 1940, Bratislava)
- vlastné meno: Jozef Gregor 
- pseudonymy: Jozef Slovák, Greško, Podsokolovský, Tajovský
- bol slovenský prozaikdramatikbásnikredaktoručiteľ, úradníkpolitik.
- zaraďujeme ho do obdobia slovenského realizmu (2. vlna-kritický realizmus)
- ako dramatik bol zakladateľom slovenskej realistickej drámy
- mal manželku a 1 dcéru
- Pôsobenie: - v rokoch 1893 – 1904 pôsobil ako učiteľ
    - počas štúdií (obchodná akadémia ) v Prahe sa stal členom spolku Detvan
    - po štúdiu : Vidiecká ľudová banka, ľudové noviny
 - pôsobil ako bankový úradník, čo bolo ďalším zdrojom námetov pre jeho poviedky
 - tajomník Klubu Slovenskej národnej strany v Martine
  - počas prvej svetovej vojny narukoval do armády, dostal sa na východný front, kde
  prebehol na ruskú stranu
   - v Bratislave žil a tvoril až do smrti
  - spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov
 - k rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život (dal sa pochovať na
  tajovskom cintoríne)
  - J.G.Tajovský bol člen výberu Spolku slovenských umelcov i Spolku slovenských  
  spisovateľov
  - nositeľ štátnej ceny
- vychovávali ho starí rodičia
- najväčší vplyv na neho mal starý otec, ktorému venoval svoj starootcovský cyklus: Do konca, Do
  kúpeľa, Prvé hodinky, Žliebky
- poviedky sú inšpirované jeho životom
- bol majstrom krátkej prózy, písal krátke črtypoviedky z dedinského prostredia
- bol portrétistom postáv, ukázal osud najchudobnejších
- pre svoju kritickorealistickú metódu si vyslúžil hanlivé pomenovanie ,,tupiteľ národa“
- svoje postavy neidealizuje, nezakrýva ich chyby, ktoré sú výsledkom biedy (zaostalosť, poverčivosť,
  ľahostajnosť, alkoholizmus...)
- jeho poviedky vyšli v zbierkach: Omrvinky, Z dediny, Besednice, Spod kosy, Tŕpky
- písal aj divadelné hry: Ženský zákon , Statky-zmätky
 
O DIELE:
Názov diela: Maco Mlieč (Maco- zavalitá postava, Mlieč- vyzeral ako hrniec na mlieko)
  „Mliečnik bol už starší muž zhrbenej postavy a bol spoly hluchý. Bol krátky, široký, hrdla  
nič – akoby ho z pňa odťal. Čela skoro ani nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý  
preliaknutý; len líca, akoby ho ucápal, a vrchnú gambu na tri prsty a odutú , akoby ho
všetky predné zuby boleli. Vlasy ako jež a hrdzavé akési a ušú skoro nič.“
Literárny druh: epika
Literárny útvar: kriticko-realistická poviedka
Hlavné postavy: Maco Mlieč (Mliečnik), gazda
Typ postáv: zobrazuje chudobných dedinských ľudí, ktorých neidealizuje, nezakrýva ich chyby
Téma: Táto poviedka zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým.
Idea: Nezáleží na tom, ako človek vyzerá, ale aký v skutočnosti je
Forma : Poviedka má charakteristické znaky realistickej tvorby
Obdobie: slovenský realizmus (dielo napísané v roku 1903)
Horizontálne a vertikálne členenie diela:
· Vertikálne: Pásmo rozprávača- priamy rozprávač (1.os. sg) v úvode
  nepriamy rozprávač (3.os. sg) v závere
  - spoľahlivý rozprávač
  Pásmo postáv- množstvo dialógov
· Horizontálne: Dielo je rozčlenené na odseky
 
Prostredie: dedinské prostredie
V diele autor využíva množstvo kontrastov: zovňajšok Maca Mlieča – jeho charakter
  ťažko pracujúci ľudia – pohodlní ľudia
 vnútorné vlastnosti gazdu – Macova ľudskosť
Kompozičná osnova: - úvod - zoznámenie sa autora s Macom Mliečom
- zápletka - ochorenie Maca Mlieča
- vyvrcholenie – Maco Mlieč je chorý, nemôže pracovať
- rozuzlenie - Maco Mlieč išiel za gazdom
- záver - smrť Maca Mlieča, veľký pohreb
 
 
 
Charakteristika diela
Poviedka je založená na metóde kontrastu, do ktorého autor stavia proti sebe život sluhov a život pánov. Ich vzájomné rozdiely zobrazuje pomocou charakteristiky Maca a gazdu.
Kontrast medzi týmito postavami však nevyústi do otvoreného konflikt. Končí sa paradoxom. Maco ide za gazdom s tým, že po smrti mu nechce zostať nič dlžný. No je to práve gazda, ktorý mu veľa dlhuje za všetky tie roky, počas ktorých sa Maco zodral až k smrti. Macove zmýšľanie je ovplyvnené prostredím, v ktorom žije.
Autor tu však vyjadruje myšlienku, že nielen spoločnosť, ale i človek sám je zodpovedný za svoje utrpenie. Najväčšiu kritiku autor vyjadruje na konci poviedky, čo dokazuje citát:
„ ...len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal za čo pochovať…“
 
 
Charakteristika postáv:
MACO MLIEČ:
Maco Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom, pretože sa podobal na hlinený hrniec na mlieko. 
Zomreli mu rodičia, gazda ho na piaty rok po ich smrti prestal vyplácať a Maco pracoval len za nocľah, stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nepoznal cenu peňazí a myslel si, že gazda má s ním veľké výdavky, a preto ho pokladal za dobrosrdečného a veľkorysého. Maco bol veľmi pracovitý a zastal každú robotu.
Ako mládenec sa o seba staral, ale keď mu mal 30 rokov, prestal sa holiť, česať, umývať a spával v maštali. Vyzeral tak zanedbane a špinavo, že s ním už ani sluhovia nechceli jedávať v spoločnej miestnosti.
Mal hrdzavé vlasy, oči ako myš, tvár mal prepadnutú dovnútra, vrchnú gambu na tri prsty odutú a uši nemal skoro žiadne. Správali sa k nemu ako k nedospelému, no Maco sa nikdy neurazil, len sa uškŕňal. 


GAZDA:
Gazda mal okolo 60 rokov a nikdy nešiel pešo ani na pole ani na lúku (bol pohodlný).
Mal guľatú tvár a brucho ako súdok. Bol veľmi bohatý a lakomý na všetkých okrem seba. Maca využíval na rôzne práce a o peniaze ho zdieral. Bol veľmi vypočítavý, no svojim spôsobom mal Maca rád. 
 
 
 
 
Dej:
Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa ho odkedy už pracuje. Radí mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda každý rok riadne vyplácal. On však nemá pocit, že ho gazda zdiera a je spokojný so svojou prácou i plácou.
Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé.
Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci.

Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtal sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyúčtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých. 

Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu poďakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mŕtveho v telinci. Gazda mu naozaj vystrojil krásny pohreb, celá obec ho chválila, len sluhovia povrávali, že mal ho aj za čo pochovať.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010