Antigona obsah – Sofokles

Antigona obsah – Sofokles

SOFOKLES

Bol najväčší grécky dramatik, ktorý napísal 123 tragédií, ale z nich sa kompletne zachovalo iba sedem, ďalej len mená a malé zlomky niektorých ďalších.

Znaky tvorby:

Sofokles svojím prístupom zvýšil dramatickosť deja a zaviedol tretieho herca. Rozšíril zbor z dvanástich členov na pätnásť, ale zároveň obmedzil jeho vystúpenia, pretože pociťoval jeho účinkovanie za príťaž. Zbor iba komentoval a dopĺňal dej, no už do neho nezasahoval.

Prísne dodržiaval kompozičné fázy drámy a Aristotelovu trojjednotu ( jednotu miesta, času a deja).Vo svojich drámach rieši konflikt človek – osud. Jeho tvorba mala vplyv na rozvoj drámy v období renesancie, námety a myšlienky jeho tragédií dávali impulzy aj iným dramatikom. 

ANTIGONA

Literárne obdobie: staroveká antická literatúra

Literárny druh: dráma

Žáner: tragédia

Miesto deja: Téby

Čas: mýtická doba

Téma: Dej je založený na konflikte medzi Kreónom a Antigonou, ktorá sa aj napriek jeho zákazu rozhodne pochovať svojho brata Polyneika.

Hlavná myšlienka diela: Zdôrazniť božské zákony( spravodlivosť, demokracia, ľudskosť, morálka), ktoré víťazia nad diktatúrou jednotlivca, nad nespravodlivosťou). (Láska je silnejšia ako nenávisť. „Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.“ (Antigona).)

Dielo Antigona nadväzuje na udalosti v diele Kráľ Oidipus a Oidipus na Kolóne. Autor tu zachytáva konflikt medzi zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky a dodržiava tri jednoty.

Antigona – Obsah diela:

Tragédia začína po Oidipovej smrti. Jeho dvaja synovia zahynú vo vojne, keď si navzájom v tej istej chvíli spôsobia smrť. Eteokles ako obranca vlasti bol pochovaný slávnostne s patričnými poctami, avšak Polyneikovi boli odoprené a jeho telo bolo ponechané divej zveri na príkaz nového vládcu Kreonta. Pochovať telo mŕtveho zradcu Polyneika bolo pod trestom smrti.

Antigona sa vzbúri proti týmto príkazom, pretože si nemyslí, že ľudské zákony by mohli prevýšiť odveké božské zákony, ktoré nariaďujú pochovať mŕtvych príbuzných. Rozhodne sa teda obdarovať mŕtveho Polyneika poslednými poctami a napriek zákazu ho pochová. Nemá strach, lebo verí, že to, čo koná, je správne a v súlade s morálnymi zásadami.

Neodhovorí ju ani jej mladšia, bojazlivá sestra Isména. Strážcovia ju však pri zakázanom čine prichytia a privedú ju ku krutovládcovi Kreontov. Ten ju obviní z porušenia zákonov a uvalí na ňu hrozný trest: Antigona bude zaživa pochovaná v skalnej hrobke.

Zatvrdené Kreontovo srdce neobmäkčia ani prosby Ismény, ani prehovárania jeho syna a Antigoninho snúbenca Haimóna. Až strašná predpoveď veštca Teirésia ho presvedčí napraviťchyby.Kreón sa sám rozhodne vyslobodiť Antigonu zo skalnej hrobky a zachrániť jej život. Prichádza však neskoro.

V hrobke nájde Antigonu obesenú na vlastnom závoji a pri nej nariekajúceho a bolesťou kvíliaceho Haimóna. On, plný zloby, vytasí meč a snaží sa zasiahnuť svojho otca, no nezasiahne. Vtedy obráti svoj meč a zabije samého seba.

Táto tragická správa sa doniesla do uší aj Haimónovej matke a Kreontovej manželke Eurydike. Otrasená hroznými novinami, vzala si i ona život. Vlastným zapríčinením prišiel takto Kreón o svojich najbližších. Uvedomí si to a začína sa preklínať a ľutovať svoje chyby, je už však neskoro.

Vonkajšia kompozícia diela:

Dielo je rozdelené do 5 dejstiev + prológ a epilóg

Prológ: Isména sa rozpráva s Antigonou a snaží sa ju odhovoriť od jej snahy o pohreb svojho brata. Čitateľ sa dozvedá o Kreónovom zákaze pochovať Antigoninho brata – Polyneika, ktorý viedol vojenské ťaženie proti Tébam. Antigona je odhodlaná porušiť mocenský zákaz, lebo zákon bohov je pre ňu dôležitejší než zákon Kreonov.

Vstupná pieseň zboru: Opisuje vojnu medzi novým tébskym kráľom Eteoklom a jeho bratom Polyneikom. Opisuje ich smrť v bratovražednej bitke, kde sa naraz v jednej chvíli obaja bratia zabijú.

Prvé dejstvo: Kreón sa po smrti Oidipa ujíma tébskeho trónu. Vydáva prísny zákaz pochovať Polyneika a necháva jeho telo napospas psom a vtákom – tým sa vlastne dopúšťa prehrešku voči gréckemu náboženstvu, kde je pohreb znakom ľudskosti. Do paláca prichádza strážca a oznámi Kreontovi, že niekto odniesol Polyneikovu mŕtvolu. Kreón zúri a hrozí vinníkovi smrťou. Po prvom dejstve nasleduje prvá pieseň zboru, ktorá oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti a odsudzuje každého, kto koná proti svojej vlasti.

Druhé dejstvo: Strážca pristihne Antigonu pri »nelegálnom« pohrebnom obrade a odvádza ju do paláca. Antigona pred Kreonom obhajuje svoj čin s odvolávaním sa na božské zákony a mravné princípy. Kreón odmieta Antigonine argumenty a stojí si za svojím kráľovským rozhodnutím a upevňuje svoju autoritu. Dáva priviesť Isménu, ktorú podozrieva zo spolupáchateľstva. Isména bráni Antigonu a žiada rovnaký trest aj pre seba. Antigona ju od toho odrádza – Ja som si vybrala smrť, ty si si vybrala život… Kreón vydá rozkaz obe uväzniť. Nasleduje druhá pieseň zboru.

Tretie dejstvo: Haimón sa snaží Kreontovi dohovoriť a schvaľuje jeho snahu o upevnenie autority, ale nie za cenu neprávosti. Haimón obraňuje Antigonu a zdôrazňuje to, čo si myslia samotní obyvatelia Téb ale boja sa vysloviť svoj názor, že Antigona by mala byť za svoj čin velebená a nie usmrtená. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom a odmieta si dávať radiť od Haimóna. Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum? Haimón mu oponuje: Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý. Rozzúrený Haimón opúšťa kráľovský palác. Kreón rozhodne o Antigoninom a Isméninom osude. Rozhodne, že Isménu ušetrí ale Antigonu zaživa pochová do hrobky v pustatine. Tretia pieseň zboru oslavuje Erosovu moc - lásku a čo je človek schopný kvôli láske urobiť. Zamilovaný človek dokáže povýšiť pôvab nad mocenské záujmy a zákony.

Štvrté dejstvo: Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky. Ona narieka a prirovnáva svoj osud k osudu Tantalovej dcéry, ktorá v podobe brečtanu vrástla do skaly. Ľutuje svoju mladosť a smúti za neprežitými dňami, o ktoré je pripravená. Prosí Théby a jej obyvateľov o účasť na jej nespravodlivej smrti.

Piate dejstvo: Do paláca prichádza slepý veštec Teiresias. Upozorňuje na Kreonove porušenie mravných princípov a na jeho previnenie voči božskému zákonu. Kreón si sprvu neoblomne opevňuje svoju pozíciu kráľa a stojí si za svojím rozhodnutím. Teiresias mu ďalej vraví, že Kreón privolal na Téby hnev. Bohovia odmietajú obete z oltárov tébskych chrámov – čo značí ich hnev. Kreón sa dostáva do hádky s veštcom a uráža ho. Starec opustí palác. Náčelník zboru upozorňuje Kreona, že Teiresiasove veštby sa vždy naplnili. Kreón sa zlomí a vydá sa do pustatiny oslobodiť Antigonu. V piatej piesni oslavuje zbor Dionýza a prosí ho, aby ochraňoval Téby aj v čase, keď na ne privodil Kreón boží hnev.

Epilóg: Do kráľovského paláca prichádza prvý posol zo správou o Antigoninej a Haimónovej smrti. Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreontovým zrakom prepichol mečom. Kreontova manželka Eurydika sa zrúti a vbehne naspäť do paláca. Prvý posol ide do paláca skontrolovať Eurydiku, či neurobila niečo zlého. V tom prichádza Kreón v náručí s Haimónovou mŕtvolou. Z paláca vyjde druhý posol. Oznámi Kreonovi správu, že Eurydika ho prekliala a následne spáchala samovraždu. Kreón ľutuje svoje činy a začína si uvedomovať svoje chyby. Kreón prosí bohov o odpustenie a žiada aby ho stráže odviedli. Kreón začína šalieť.

Vnútorná kompozícia diela:

Expozícia: Rozhovor Antigony a Ismény o Kreónovom príkaze. Antigonino rozhodnutie pochovať brata Polyneika. Sestra sa snaží odhovoriť ju od tohto činu.

Kolízia: Antigonin vnútorný boj. Rozhoduje sa , či má poslúchnuť božské zákony alebo svetskú moc. Uprednostňuje vyššie zákony bohov. Prichytia ju však , ako pochováva brata napriek zákazu a odvedú ju ku Kreónovi. Nasleduje dlhý rozhovor a výmena názorov. Kreón uvalí na Antigonu trest smrti.

Kríza: Antigonu odvádzajú, aby ju pochovali zaživa. Kreón sa nedá obmäkčiť nikým, ani svojím vlastným synom Haimónom, ani zborom, ktorý predstavuje názor ľudu.

Peripetia: Antigonu vedú k hrobke. Má sympatie ľudí. Spomína na svoju rodinu. Kreón je spokojný so svojím činom. Nečakane vstupuje do deja Téresias a prináša obvinenia veštcov. Hovorí, že mu bohovia ávajú zlé znamenie, hnevajú sa a nabáda Kreóna k múdremu vladáreniu. Má výčitky svedomia a rozhodne sa pochovať mŕtve telo Polyneika a pustí Antigonu na slobodu.

Katastrofa: Kreón aj so svojím sprievodom kráča k hrobke. Otvorí ju, aby oslobodil Antigonu. Avšak, čaká ho strašný obraz, Antigona obesená na stuhe pohrebného rúcha. Všetko je stratené. Vtedy stihne Kreóna trest bohov. Keď Haimón uvidí mŕtvolu svojej milej, vytasí meč a prekole sa ním. Kreón sa zronený vracia do paláca, kde ho čaká posol. Ten mu povie ďalšiu zlú správu. Kreónova manželka Euridiké si od žiaľu nad stratou svojho syna vzala život. Tragédia sa končí Kreónovou prosbou k bohom , aby i jeho z milosti usmrtili, ale náčelník zboru povedal: "O nič nepros, lebo každý človek má svoj osud, ktorému sa nevyhne.".

Pásmo postáv: postavy sa nevyvíjajú

Hlavné postavy:

Antigona - Hlavná postava tohto diela oplýva všetkými ušľachtilými vlastnosťami ako sa na hlavného hrdinu tragického diela patrí. Dobrosrdečné, odvážne, rozumné, múdre, rozhodné a sebavedomé dievča, odhodlané diskutovať o svojich názoroch a presvedčiť protivníka. Bola dcérou zosnulého kráľa Téb, Oidipa, mala sestru Isménu a dvoch bratov, Polyneika a Eteokla. Rozhodla sa pochovať svojho brata Polyneika aj napriek Kreonovmu zákazu. Stihne ju za to trest, no je nešťastná aj preto, lebo sa nenaplní jej láska k Haimonovi. Vždy išla za svojím cieľom, verila vo svoju pravdu a milovala svojich blížnych. Bola ochotná zomrieť za správnu vec, ktorá zodpovedala jej presvedčeniu a božím zákonom. V tejto divadelnej hre predstavuje (spolu s Haimónom) svedomie a rozum.

Kreón - necitlivý, neoblomný, tvrdohlavý, neobmedzený vládca, ktorý nerešpektuje božské zákony, zobrazuje moc. Myslel si, že keď je kráľom, vždy má pravdu a jeho rozkazy musí každý plniť. Brat Antigoninej matky, krutý, nemilosrdný a pomstychtivý. Potrestá Antigonu a nakoniec na to doplatí sám. Koná unáhlene a nerozvážne a následky jeho nesprávnych rozhodnutí sú pre neho veľkým trestom. Prichádza o svojich najbližších a stráca zmysel života.

Haimón – múdry, citlivý, mierumilovný, rozumný, úprimný, nebojácny, nešťastný, zúfalý človek, syn kráľa Kreóna a jeho manželky Eurydiky a snúbenec Antigony, ktorú chce zachrániť a argumentuje tým, že mienka tébskych občanov je iná. Antigonu miloval nadovšetko, pre svoju lásku sa vzoprel svojmu otcovi, ale smrť svojej milej nedokázal odvrátiť. Život bez nej pre neho nemá cenu a tak sa zabije pred zrakom svojho otca.
Vedľajšie postavy:

Isména – mladšia sestra Antigony, bojácna a rešpektujúca Kreóna. Je opakom Antigony, nesúhlasí s jej plánom. Na Antigonin plán doplatí aj ona, ale nakoniec sa nad ňou Kreón zľutuje. Keď si však uvedomila, že Antigona má pravdu, pridá sa k nej a chce s ňou zdieľať jej osud.

Eteokles – brat Antigony, Ismény a Polyneika

Polyneikes – brat Antigony, Ismény a Eteokla

Eurydika – Kreonova manželka

Teiresias - veštec
prvý posol, druhý posol
zbor tébskych starcov
Strážca
Náčelník zboru
Pásmo rozprávača: Keďže je to dráma rozprávač sa v diele nenachádza, ale autor využíva chór a zbor na komentovanie.

Básnické trópy a figúry:

Epiteton - nový rozkaz, chvastúnske jazyky, ľahkomyseľné túžby

Prirovnanie - túliť sa ako had, valia sa naň ako valný val morských vĺn, vrhá sa na breh ako šelma zúriaca

Inverzia - svojím ohňom smolným, Téby celú noc sa zabávajú, iba smrti vyhnúť sa ešte nedokážu, kým nohy im oheň nespáli

Personifikácia - smrť čaká všetkých, sila narazila, či stromy nechránia svoj kmeň

Metafora - po jej hebkých lícach pôvab noci rozlievaš, celé nebo zastrel oblak prachu, najchrabrejší berú nohy na plecia.

Apostrofa - Ó, sväté háje na okraji Téb! Ó, moje rodné Téby, moja vlasť! 

Citácie z diela:

„Keby som jej trúfalý čin nechal bez trestu, bol by som ešte mužom? Bola by ním ona! “ (Takto Kreon odôvodnil pochovanie Atigony)

„Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná, nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý.=str. 38-39

„Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť “ (Antigona v dialógu s Kreonom) Kreón=„Ja ti nenaletím, na to vezmi jed!“=str. 54