DETVAN – je druhé vrcholné dielo, ktoré je pokračovaním Maríny v tom zmysle, že Sládkovič svoju ľúbosť prenáša na slovenský kraj.
Sklamanie v láske tu lieči šťastnou láskou dvoch detvianských detí, Martina a Eleny.
Martin
Hudcovie - dedinský typ mládenca s úprimnými citmi, bojovného i ľúbiaceho, rodine, milej i kráľovi verného
Elena - dedinská dievčina, ľúbiaca Martina
láska, opis krásnej prírody
- je to lyricko-epická skladba.
1. Martin
2. Družina
3. Slatinský jarmok
4. Vohľady
5. Lapačka
Celý dej spadá do čias kráľa Matiáša. Martin - detviansky mládenec videl, ako mocný sokol vrhá sa na slabého
zajaca. Veľmi ho nazlostilo, že silný si seberovného nehľadá, ale do slabšieho sa púšťa. V hneve sokola zabil.
O nejaký čas sa
dozvedel, že to bol sokol kráľa Matiáša. Martin sa vybral za kráľom, aby mu všetko vysvetlil. Cestou stretol zbojníkov. Tí práve viedli
jeho milú - Elenu so sebou, aby im robila gazdinú. Hoci Martin bol len sám a protivníkov veľa, predsa vyšiel z boja ako víťaz. Povedal Elene
kam ide a nakázal jej aby si dala na seba pozor. Martin kráľa zastihol na Slatinskom jarmoku. Priamo mu povedal, že zabil jeho sokola a
vyrozprával mu i príhodu s Elenou.
Kráľovi sa veľmi páčila Martinova smelosť a priamosť. Preto ho dal zverbovať do Čierneho
pluku. Pretože videl, že Martin má veľmi rád svoju Elenu, chcel sa presvedčiť, či je ho hodna. Rozhodol sa vyskúšať ju. Sám šiel za ňou,
avšak Elena ho zaťato odmietala. Tak sa presvedčil o jej vernosti.
Martin ešte dosť dlho pobudol v kruhu príbuzných a milej Eleny. Raz v noci však prídu poslovia od kráľa a Martin musí odísť do Čierneho pluku. Pri vstupe do pluku si vynúti od kráľa, aby si mohol ponechať vrkoče, valašku, fujaru i kroj, ale aj svoju Elenu.
Krásny kôň, krásny meč Matiáša,
ale to nie je jej krása!
Jej je Martinko aj za sto kráľov,
a jeho
oči dvoje kryštálov
nedá za brilianty ona.
„Choď mi, zapadni, hviezdička krásy,
k hrobu ľúbosti mňa
zaviedla si,
zapadni a dobre sa maj!