Nesmierne skúpy gazda choval na dvore sliepku, ktorá jedného dňa začala znášať zlaté vajíčka. Každý deň v kúte maštale pribudlo vajce z číreho zlata. Lakomému gazdovi to vŕtalo v hlave: "Ako to, že obyčajná sliepka znáša zlaté vajíčka? To nemôže byť len tak?!"
Každé ráno vybral z hniezda zlaté vajce, rukávom ho preleštil, aby sa pekne ligotalo, a doma v komôrke ho ukryl. Zlatých vajec mal už za košík, ale nikomu z nich nedal. Ani sliepke zrna neprisypal, aby sa jej odvďačil za nevšedný dar. Dokonca sa mu po čase vajíčok málilo.
"Tá sliepka v sebe skrýva isto poklad väčšej hodnoty", hútal skupáň, a tak si zmyslel, že skutočný poklad sa ukrýva v sliepkinom tele. Nevyčkal, kým mu sliepka naznáša ďalšie vajíčka, ale chytil ju a zabil.
Nech si však jej vnútro akokoľvek pozorne obzeral, nič zvláštne v nej nevidel. A tak sa sám o poklad pripravil, lebo zdroj zlata stratil.
Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.