Bájka o kráľovskom poklade
Bájka o kráľovskom poklade
Dávno pradávno zvieratá usporiadali veľkú zábavu a v dobrej nálade sa
rozhodli, že si spomedzi seba vyvolia kráľa či kráľovnú. Najviac ich nadchol tanec jednej opice, a tak si ju vybrali za kráľovnú.
Iba líška sa netešila z opicinho šťastia. Závidela jej získanú hodnosť. Pristúpila teda k novopečenej kráľovne a takto jej pošepla do
ucha: „Viem o jednom mieste, kde je ukrytý obrovský poklad. Bola by škoda nechať ho tam, aby ho našli iní a zmocnili sa ho. Veď by mal
patriť kráľovnej!“
„Opici sa zablyslo v očiach. Pravdu vravíš. Poklad by mal byť môj, som predsa kráľovná!“
Líška
teda zaviedla opicu do hlbín lesa a prilákala ju k tmavej jame.
„Tu je ten poklad! Keď sa lepšie pozrieš dnu, zbadáš blyšťanie
zlata,“ nabádala líška opicu. Tá nalákaná na nesmierne bohatstvo nazrela do tmavej jamy a líška ju vtedy do nej sotila.
„Hlúpa
opica! Priveľa si chcela naraz. Kým odtiaľto vylezieš, už si nikto nebude pamätať, že kedysi bola kráľovnou.!“
Ponaučenie: Keď ťa stretne veľké šťastie, uspokoj sa s tým, čo si získal a nechci ešte viac.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta