Bájka o kohútovi a drahokame

Bájka o kohútovi a drahokame

Ako si tak kohút zobkal zo zeme zrná, pri ďobaní a hrabaní natrafil na drobný jagavý drahokam krásnej zelenej farby. Ihral žiarivejšími odtieňmi než najsviežejšia lúka, bol krajší než lístie stromov, na ktorom sa odrážajú slnečné lúče, i nádhernejší ako žiarivé očká mačiek. Kohút ho najprv dlho obdivoval, potom ho vzal do zobáka a pocmúľal. Netrvalo však dlho a vypľul ho na zem. Nahnevaný ho začal napomínať: „Ej, čože si ty za zrno! Darmo sa ligoceš, darmo sa také krásne, keď nemáš nijakú chuť a si také tvrdé, ako kameň! Si celkom neužitočné a iba si ma nahnevalo.“

Nazlostený ho tam nechal. Keby bol vedel, čo je drahokam, mohol ho zameniť za toľko zŕn, že by mu vystačili do konca života.

Ponaučenie: Ak nejakú vec nepoznáme, nevieme ani odhadnúť jej skutočnú hodnotu.