Bájka o vlkovi a žeriavovi
Bájka o vlkovi a žeriavovi
Raz sa vlk do sýta najedol. Radosť z hostiny mu však pokazila jedna nepodarená
kostička, ktorá sa mu zasekla v hrdle. Darmo prehĺtal, darmo zavýjal, darmo naťahoval krk, kosť nie a nie sa pohnúť. Na utrápeného vlka
natrafil žeriav.
„Ako dobre, že ideš! Prosím ťa pekne, zľutuj sa nado mnou a pomôž mi! Máš dlhý krk a zobák, ty by si ma určite
vedel oslobodiť od kosti, ktorá sa mi zasekla v hrdle.“
Žeriav však vlka nemal veľmi rád, a tak mu odvetil:
„Prečo by som sa mal
nad tebou zľutovať, keď ty sa nikdy nad nikým nezľutuješ?“
Vlk videl, že takto svoje nedosiahne, preto sa pokúšal obmäkčiť žeriava
inak.
„Ak mi pomôžeš, bohato sa ti odmením!“ navrhol mu.
Žeriav na to naveľa pristal. Vlk roztvoril papuľu, žeriav vložil hlavu
medzi ostré zubiská a raz-dva oslobodil vlka od zaseknutej kosti.
„Nuž, tak som ti teda pomohol. Kde je moja odmena?“ spýtal sa žeriav
nedočkavo.
„Čo sa to opovažuješ?“ zreval naňho vlk, ktorý zrazu ožil. „Ty ešte chceš odmenu? Práve si vopchal hlavu do vlčej
tlamy a neskrivilo sa ti ani pierko! Či pre teba nie je tvoj život dostatočnou odmenou?“
Ponaučenie: Za pomoc sa
vďaky často nedočkáš. Od nepriateľa môžeme očakávať nanajvýš to, že nám opäť neublíži.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta