Bájka o líške a bocianovi 1

Bájka o líške a bocianovi 1

V jeden pekný jarný deň líška pozvala k sebe na obed bociana, a keďže si z iných rada strieľala, rozhodla sa, že si vystrelí aj zo svojho hosťa. Pripravila mimoriadne lahodnú polievku, už pri jej vôni sa zbiehali slinky. Potom prichystala dva taniere, v ktorých ju podávala.

Bocian sa iba bezmocne pozeral a svojim dlhým zobákom s márne snažil vychlipnúť trocha polievky z plytkého taniera. Líška sa ho s predstieranými obavami spýtala:

„Je vari priveľmi teplá?“
„Ale nie, vzdychol jej hosť.
„Alebo ti azda moja vára nechutí?“
Bocian dusil v sebe hnev, že sa mu stala taká hanba, ale potlačil mrzutosť a riekol:
„Vieš ty čo, priateľka moja? Poď ku mne zajtra na obed, aby som ti mohol oplatiť srdečné pohostenie!“

Na druhý deň líška prišla k bocianovi a už sa tešila na bohatú hostinu. Sadli si ku stolu a bocian vtedy položil na stôl dve fľaše s úzkym hrdlom, v ktorých boli samé dobroty. Dobré boli, to je pravda, ale líška sa k chutným kúskom cez úzke hrdlo nemohla dostať, čo ako sa usilovala.

„Čože sa stalo moja milá? Veď si sa ty pokrmu ani nedotkla, a pritom som ti pripravil tvoje obľúbené jedlo!“

Tak sa stalo, že aj líšku nachytali, a ona sa musela vrátiť domov s prázdnym bruchom.

Ponaučenie: 

Kto si z iných robí posmech, získa veľa nepriateľov a ľahko sa sám môže stať obeťou výsmechu.