Ako si tak lev oddychoval v tieni stromu, lapil do svojich láb myš. Chytil ju za chvostík a zdvihol nad svoju papuľu, že ju zožerie, keď tu myš začala úpenlivo prosiť.
„Nejedz ma prosím!“ pišťala vystrašene. „Je predsa nedôstojné, aby takýto lovec, ako si ty, zjedol také drobné a slabé zviera.“
„To máš pravdu,“ uznal lev a pustil myš na slobodu.
Po istom čase sa lev chytil do pasce. Zamotaný do lán, visel z konára stromu a smutne očakával príchod poľovníkov, ktorí ho určite zabijú svojimi kopijami. Zrazu sa čosi pohlo v tráve a o chvíľu z nej vykukla myš, ktorú nechal žiť. Svojimi drobnými, ale o to silnejšími zúbkami sa pustila do prehrýzania lán, až napokon leva vyslobodila. Ten jej bol za to nesmierne vďačný. Od toho dňa levy myšiam neubližujú.
Dávajte pozor na malých a slabých, lebo aj oni sú hodní toľko čo silní a veľkí. Nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať ich pomoc.