Bájka o vlkovi a psovi

Bájka o vlkovi a psovi

V jeden deň gazda vzal svojho psa do lesa a pustil ho, aby si dosýta zabehal. Pes vbehol do húštiny a ocitol sa zoči-voči vlkovi.
„Zdravím ťa milý bratranec!“ prihovoril sa mu pes, veď psi a vlci sú blízki príbuzní.
„Buď pozdravený aj ty, bratranček!“ chladne mu odzdravil vlk.
Pes si ho chvíľu obzeral. Bolo vidieť, že nad niečím tuho rozmýšľa. Napokon sa ozval: „Zle sa na teba pozerá, taký si chudý. To ja som sýty stále, vždy dostanem od gazdu najesť. Prečo sa len nepridáš k ľuďom?“
„To nech robia psi!“ zavrčal vlk opovržlivo.

„Čo to vravíš priateľu? Ver mi, mám sa veľmi dobre!“ presviedčal ho pes.
„Možno sa nemáš zle“ nedal sa vlk, „ale stále si iba sluha. Le čo tvoj gazda zahvízda, okamžite utekáš k jeho nohám. Pravda, dá ti najesť, ale doma ti hneď uviaže okolo krku reťaz, aby si sa nezatúlal. Pre mňa má sloboda omnoho väčšiu cenu!“ A s týmito slovami zarazeného psa opustil.

Ponaučenie: Nič nie je cennejšie ako sloboda.