Bájka o ctižiadostivej žabe

Bájka o ctižiadostivej žabe

Stalo sa, že žaba raz na lúke natrafila na pokojne pasúceho sa vola a takmer odpadla. z toho, aký bol veľký.
„Ako ti je len dobre, že si taký obrovský!“ závidela mu.
„Voly sú veľké a žaby malé. Takto to už na svete beží,“ ľahostajne jej odvetil vôl.
Žaba sa zamyslela, potom sa zhlboka nadýchla a začala sa nafukovať. Keď už riadne napuchla, spýtala sa vola. „No čo povieš, som už taká veľká ako ty?“
„Nie si a ani sa o to nesnaž, lebo nikdy taká nebudeš,“ riekol vôl.
Žabe sa takáto odpoveď vôbec nepáčila. Ďalej sa nafukovala, ako len vládala., až bola ako lopta.
„A teraz? Som už taká ako ty?“
„Stále nie a nikdy nebudeš, lebo ty si predsa žaba!“ odbil ju vôl a dodal: „Už sa toľko nesiľ, lebo nedobre skončíš!“
Žaba sa však nedala zastaviť: „Veď uvidíš! Budem omnoho väčšia a mohutnejšia než ty!“
A tak sa stále nafukovala a bola čoraz väčšia, až jej brucho nezvládlo toľké nafukovanie a prásk! Ctižiadostivá žaba praskla.

Ponaučenie: Každý by mal byť so sebou spokojný a nemal by chcieť byť niekým iným. Treba vedieť odhadnúť svoje možnosti.