Bájka o líške a jej chuti na hrozno

Bájka o líške a jej chuti na hrozno

Líška bežala cez pole v zlatistom slnečnom dni. Končisté uši mala nastražené, vetrila nosom či nezachytí, známky nebezpečenstva. Ľudia ju nemali radi. Zastala na okraji vinohradu. Po drevených koloch sa popínali stovky viničov. Z nich viseli obrovské strapce šťavnatého hrozna. " Uchmatnem si z nich, kým príde gazda " pomyslela si líška. Natiahla sa a chňapla po najbližšom strapci. Bol však privysoko. Vrčiac od zúrivosti zacúvala, rozbehla sa, vyskočila do vzduchu a klapla mocnými čeľusťami naprázdno. Po viac neúspešných pokusoch vyla od zlosti a skúšala to znova a znova. Celú hodinu behala, skákala ale hrozna sa nedočkala. Napokon to vzdala a odtiahla preč. " Veď to hrozno ja vlastne vôbec nechcem - určite bude kyslé a zlé ! " - mrmlala si pre seba ...

Ponaučenie: Keď niekedy nemôžeme získať to, čo sme chceli, tvárime sa, že sme o to vlastne vôbec nestáli.