Cap vysmädol, a tak sa pobral k studni, aby sa napil. Keďže voda bola iba na dne, skočil do jamy a pokojne si popíjal.
Uvidela ho líška a aj ona zliezla k capovi. Potešila sa, že si konečne uhasí smäd. Keď sa už napila, takto oslovila capa:
„A vieš ty, ako sa odtiaľto dostaneme von? Keď si zliezol na dno studne, určite si mal nejaký plán!“
Cap iba pokrútil
hlavou.
No, ja som si to zasa dobre premyslela, priateľ môj,“ pokračovala líška. „Viem, ako sa opäť dostaneme hore. No najprv sa
postav k stene, aby som mohla vyliezť na tvoj chrbát.“
Cap aj tak spravil. Líška vyhupla na jeho chrbát a potom sa už poľahky vyšplhala
von.
„Hej líška!“ zvolal za ňou cap. „Teraz mi už môžeš prezradiť, ako sa dá odtiaľto dostať!“
Líška sa prefíkane
usmiala.
„Predsa presne tak, ako som ti pred chvíľou ukázala.“ A s týmito slovami nechala hlúpeho capa
samého.
Múdry človek je predvídavý, najprv rozmýšľa, potom koná.