Bájka o oslovi bez gazdu
Bájka o oslovi bez gazdu
Dvaja dobrý kamaráti kráčali raz domov, keď tu zrazu jeden zbadal na kraji cesty
osamotené zviera.
„Aké šťastie! Osol bez gazdu! Doma by sa mi zišiel!“ zvolal.
„Hm, ale keby sme ho chytili, u mňa by mu bolo
lepšie,“ povedal druhý.
Prikradli sa teda bližšie a vrhli sa na nič netušiaceho osla. Jeden ho lapil za chvost, druhý za uši a
naťahovali sa oň.
„Ja som ho chytil, je môj!“ kričal jeden. „Ale kdeže! Už dávno ho držím v rukách!“ nedal sa druhý.
„Pusť ho, ja som ho zbadal prvý!“ „Ty ho pusť, u mňa mu bude lepšie!“ Ako sa tak hádali a poťahovali osla sem a tam, ten sa medzitým
stihol spamätať a poriadne sa nahneval. Toho, čo ho ťahal za uši, pohrýzol, a toho, čo ho kmásal za chvost, silno kopol. Dvaja kamaráti ho
zaraz pustili a osol ušiel. Fúkajúc si boľavé rany, muži iba smutno pozerali, ako sa im stráca v diaľke.
Ponaučenie: Je veľmi nerozumné pohádať sa pre pochybnú a neistú vec, veď ako by sme mohli rozhodovať o niečom, čo ešte
ani nie je naše.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta