Bájka o jelenici a jelenčekovi

Bájka o jelenici a jelenčekovi

Mama jelenica a jej jelenček oddychoval v lesnej húštine, keď ich zrazu vyplašil hrozivý štekot psov. Vyskočili a dlhými skokmi uháňali preč. Keď sa psy už viac neozývali, zastali, aby si odpočinuli. Malý jelenček povedal jelenici:
„Mama moja, nerozumiem, prečo utekáme, keď si omnoho silnejšia než psy. Si aj väčšia ako ony a máš také silné nohy, že by si ich jedným kopnutím zrazila k zemi. Pes, ktorý na vlastnej koži vyskúša tvrdosť tvojich kopýt, by sa už viac neodvážil zaútočiť na teta.“

„Máš pravdu, synček môj,“ odvetila mama jelenica, „ale zakaždým, keď začujem psí brechot, tak ma to vystraší, že razom zo mňa vyprchá všetka odvaha. Svoje silné nohy radšej používam na útek, než na obranu. Avšak ty raz budeš mať krásne parožie. Ním potom môžeš psy zahnať, ak budeš odvážnejší než ja.“

Ponaučenie: Nech by si sa narodil s akýmikoľvek schopnosťami, ak nemáš vôľu rozvíjať ich, nie si viac než ktokoľvek iný.