Bájka o líške a strapci hrozna
Bájka o líške a strapci hrozna
Líška raz na prechádzke natrafila na krásny vinič. Dlho obdivovala plné
strapce, z ktorých sa na ňu priam usmievali zrelé bobule hrozna.
„Aké prekrásne ovocie!“ výskala. „Aké voňavé strapce plné
bobúľ sladučkých ako med! Ešte nikdy som nevidela takéto lákavé hrozno!“
Naťahovala sa za ním, ako len vládala, ale zbytočne.
Vinič narástol do výšky a ani najnižší strapec bol pre ňu privysoko. Nadskakovala, aby ho dosiahla, ale darmo hopkala ako taká kobylka, nič
tým nedosiahla. Začala hľadať nejakú dlhú palicu, no bezvýsledne. V krajnom zúfalstve sa pokúšala prikotúľať k viniču skalu, na ktorú
by si stala, aby hrozno dočiahla, ale skala bola taká ťažká, že ňou ani nepohla.
„A načo sa to ja trápim? Veď bobule sú maličké,
nestoja za námahu. Vidno, že hrozno je ešte nezrelé, určite je i kyslé. Aj keby mi ho na tácni ponúkali, nechcela by som ho!“ povedala a
nespokojná odišla.
Ponaučenie: Za hanobením sa často skrýva závisť. Závistlivci neraz predstierajú, že sa
im to, čo nemôže byť ich nepáči.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta