Bájka o oslovi a levovej koži

Bájka o oslovi a levovej koži

Osol sa zatúlal od svojho gazdu a krížom-krážom prešiel celý les. Pri svojom blúdení natrafil na leviu kožu.
„Ejha, aké šťastie sa na mňa usmialo!“ zvolal natešený. „V tejto koži budem celkom taký ako ozajstný lev! Každý sa ma bude báť.“
Nato hneď vhupol do levej kože.
Stalo sa presne to, čo si myslel. Kamkoľvek prišiel, zvieratá sa bezhlavo rozutekali. Osol sa na nich výborne zabával.
Raz začul gazdu, ako ho vyvoláva. Vydal sa smerom k hlasu, a keď zbadal svojho pána, vyrútil sa naňho ako vyhladovaný lev.
Človek však nestratil duchaprítomnosť, navyše už z diaľky rozpoznal osla podľa jeho veľkých uší. Schmatol ho teda za ne a už aj ťahal nešťastníka z levej kože.
Osol tisíckrát obanoval, že sa pred človekom hral na leva.

Ponaučenie: Nesnaž sa vyzerať ako niekto iný. Tí, čo ťa poznajú, ťa aj tak prekuknú.