Bájka o vojakovi a koňovi
Bájka o vojakovi a koňovi
Kedysi dávno, žil istý voja, ktorý sa veľmi pekne staral o svojho koňa. Dobre
vedel, že jeho život, závisí v boji od jeho koňa. Vždy kŕmil koňa najlepším ovsom, dával mu piť čistú vodu a dobre ho vždy vykefoval
aby mal ligotavú a zdravú srsť. Večer si neľahol vojak spať skôr, kým nebolo postarané o koňa. Koník za to svojmu pánovi dobre slúžil,
nosil ho do boja, nikdy sa v útoku nesplašil a vždy ho rýchlo odniesol do bezpečia. Jedného dňa sa vojna skončila a vojak sa vrátil domov.
Stal sa z neho roľník, začal pracovať na poli aj s koňom, ktorý ťahal pluh, oral a vykonával všetky ťažké práce. Pretože už nebolo
treba bojovať, roľník - bývalý vojak, dával svojmu koňovi biednymi plevami, nestaral sa o neho. Koník chradol, slabol pretože ho
zanedbávali. Po čase vypukla opäť vojna. Roľník si obliekol brnenie a rozkázal priviesť koňa. Vykefovali ho, dali najesť, napiť a založili
sedlo. Keď to všetko vykonali, vojak vysadol na koňa a koňovi sa podlomili kolená. Za tie roky čo ho zanedbávali, kôň zoslabol a nevládal
uniesť svojho pána. Takto povedal smutný kôň svojmu pánovi: "Ďalej musíš ísť peši. Za tie roky lopoty a slabej stravy sa zo mňa stal
somár. A somára nezmeníš na koňa, kedykoľvek si zmyslíš!"
Ponaučenie: Ak chceme, aby nám niečo dobre
slúžilo, musíme sa o to dobre starať.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta