Zrod budúcej mocnosti – USA v 19. storočí
- na začiatku 19. storočia: územie USA – len východné pobrežie - postupne –
rozširovanie územia smerom na západ kúpou alebo žiadosťou obyvateľstva o začlenenie do Únie - 1803 – Napoleon
predal USA Louisianu, od Španielska odkúpili Floridu, od Mexika
Kaliforniu, ruský cár im predal Aljašku (1867) - ak
počet slobodných osadníkov určitého územia presiahol 60 000, vznikol nový členský štát,
ktorý mal rozsiahle právomoci; platila zásada zvrchovanosti ľudu – orgány (ľud) každého štátu
mali pred rozhodovaním prednosť pred centrálnymi orgánmi Únie - rozvoj poľnohospodárstva (hlavne medzi
Mississippi a Skalistými horami) – chov dobytka, pestovanie obilia, využívanie poznatkov priemyselnej revolúcie -
poľnohospodárstvo južných štátov: plantáže, bavlna, tabak, ryža, cukrová trstina § práca čiernych
otrokov
- bavlna a obilie sa vyvážajú do Európy - priemysel – hlavne
na severovýchode: § textilný priemysel, potravinársky, železiarsky, oceliarsky
§ budovanie železníc, lodnej dopravy
§ priemyselná revolúcia začala neskôr ako v Európe – mohli využívať len to
„dobré a odskúšané“
- mestá – koncom 19. storočia – 1/3
obyvateľstva žije v mestách - veľa pôdy, málo robotníkov → vysoké mzdy -
prisťahovalectvo: § nízka cena pôdy, práca v továrňach, slobodné pomery
§ v prvej polovici 19.
storočia neexistovali pre prisťahovalcov žiadne pravidlá: nikto ich nekontroloval, cestovalo sa bez pasov
§ v druhej polovici 19. storočia vypukla prvá americká banková kríza, dôsledky pocítili ako prví
prisťahovalci – ako prví stratili prácu, sprísnili sa možnosti prisťahovania, začala sa šíriť nevraživosť medzi
„starými“ a „novými“ prisťahovalcami
- postoj
k Indiánom: § do roku 1860 vláda vyjednávala s indiánskymi kmeňmi
a uzatvárala s nimi dohody o predaji pôdy
§ problémy: veľa osadníkov → viacej pôdy, stavba
železnice → pôdu treba čo najrýchlejšie, nie je čas na vyjednávanie
§ indiánske
kmene boli vytlačené do rezervácií (v niektorých prípadoch aj vyvraždené)
§ od roku
1871 americký Kongres prestal indiánske kmene oficiálne považovať za národy,
vlastníkom pôdy sa mohol stať len americký občan, teda ten, kto prijal normy života bielej spoločnosti
- rozdiely
v spoločnosti: § sever:
· väčšina obyvateľov – drobní farmári
· po
vyhlásení Ústavy zakázali otroctvo
§ juh:
· väčšina obyvateľov
– otroci
· otroctvo povolené
· abolicionizmus – hnutie za
zrušenie otroctva: žiadali postaviť otroctvo mimo zákon, organizovali tajné úteky černochov z juhu
· proti:
veľkí plantážnici
· 1807 – Kongres zakázal dovoz nových otrokov do USA
→ vzrástla ich cena
- Missourský kompromis: § roku 1820 do Únie boli prijaté dva
štáty: slobodný Maine a otrokársky Missouri – aby bola
zachovaná parita medzi otrokárskymi a protiotrokárskymi štátmi
- vojna Sever proti Juhu: §
príčiny:
· spor o štát Kansas – či ho osídlia ľudia zo severu (a zavedú slobodný spôsob
života a výroby) alebo z juhu (a zavedú otrokárstvo)
· voľby 1860 – zvíťazili
republikáni:
§ záujmy severných štátov
§ Abraham Lincoln
§ posilnenie
právomocí ústrednej vlády
§ proti otrokárstvu
· demokrati –
záujmy juhu:
§ boli za pôvodné zásady usporiadania Únie: väčšia samostatnosť členských štátov
· demokrati po voľbách vystúpili z Únie a vytvorili Konfederáciu – február 1861 (11
štátov):
§ zaútočili na vojenské pevnosti, ktoré boli na ich území → začala vojna Sever proti
Juhu
§ spočiatku mala prevahu južná armáda, neskôr Sever – hospodársky vyspelejší
§ Lincoln – najprv snaha urovnať konflikt kompromisom, potom Vyhlásenie o oslobodení otrokov – aj
v štátoch Konfederácie
§ víťazstvo – Sever
- po vojne politika
rekonštrukcie Juhu: § južanskí politici boli zosadení, moc bola odovzdaná liberálom a černochom
§ mení sa zloženie
obyvateľstva – vrstva otrokov zaniká
§ plantáže sa dávajú do prenájmu → vznikajú problémy, chýba práca otrokov
→ dlhy, nepokoje
§ obchodovanie medzi Severom a Juhom
§ investície zo Severu
§ na Sever – prílev
lacnej pracovnej sily
- zahraničná politika: § presvedčenie: Američania budujú štát na lepších
princípoch ako Európania
§ Monroeova doktrína:
· Amerika Američanom – keď Európa chcela
vyslať vojská proti revolučnému hnutiu v južnej Amerike, prezident James Monroe pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti
akýmkoľvek interventom na americkom kontinente
· USA sa majú v zahraničnej politike riadiť heslom
zakladateľov štátu – musia sa vystríhať zhubného vplyvu Európy a nedať sa zatiahnuť do európskych
záležitostí
· tzv. politika izolacionizmu
Zones.sk – Zóny pre každého študenta