Rozdelenie a zánik mimoeurópskeho sveta
Moderná kolonizácia
· do mimoeurópskeho sveta preniká hlavne Veľká
Británia a Francúzsko, neskôr Taliansko, Belgicko, Nemecko a sčasti
Rusko
· snaha vybudovať veľké ríše – majú na to morálne právo vďaka svojej vyspelosti
·
snaha o rozšírenie obchodu
· cestovatelia, vedci, misionári
· do nástupu priemyselnej revolúcie existovala vo
svete aká-taká rovnováha – končí nástupom priemyselnej revolúcie:
§ v Európe
narastá produktivita práce, objem výroby a mzdy
§ v neeurópskych krajinách narastá
počet obyvateľov
§ do kolónií sa postupne a bez obmedzenia začali dovážať lacné výrobky, ktoré
likvidovali tradičnú domácu výrobu
Čína
· povodne, neúrody, hladomor → roľnícke
povstania – štátna moc povstania potlačila, no zahynulo veľa ľudí
· v tomto období sa o Čínu
zaujímajú európske štáty – išlo o obchod s najľudnatejšou krajinou na svete, o snahu preniknúť na
obrovský čínsky trh:
§ Čína dovtedy odmietala styky s okolitým
„barbarským“ svetom
§ obchodovanie: to nie je zamestnanie, to je
dobročinnosť
§ napriek tomu bola zatiahnutá do medzinárodného obchodu – vyvážala čaj, hodváb, porcelán,
lebo potrebovala peniaze
§ otvorila jediný prístav na obchodovanie: Kanton
·
Číňania nemali záujem o európske výrobky len
o ópium – dovážala ho Británia z Indie:
§ do roku
1900 bolo v Číne 40 miliónov fajčiarov ópia – to začalo čínskej
vláde robiť starosti a dovoz ópia zakázala – zakročili proti britským obchodníkom v Kantone násilím → Británia
odpovedala vojensky → ópiové vojny 1839 – 1859:
· k Británii sa pridalo
Francúzsko a Rusko
· končia porážkou Číny
· Čína musela otvoriť svoje
prístavy
· vládnuca dynastia Čching sa pokúsila vysporiadať s problémami:
§
základom čínskeho blahobytu je poľnohospodárstvo
§ prenikaniu západných
vplyvov sa malo zabrániť návratom k údajným tradičným čínskym hodnotám:
šetrnosť, neskazenosť, nehromadenie majetku
§ pokus nebol úspešný – chcel len mechanicky oživiť
minulosť
· povstanie boxerov (Päsť mieru a spravodlivosti):
§ rýchlo sa rozšírilo
§
podporili ho aj vládnuce kruhy
§ Čína pretrhla všetky kontakty so Západom, diplomatická štvrť
v Pekingu bola obkľúčená a niektorí diplomati boli zavraždení
§ potlačené –
Čína musela prijať pokorujúce mierové podmienky: zaplatila obrovskú náhradu škôd, súhlasila so
zákazom dovozu zbraní a s tým, že v Pekingu budú rozmiestnené cudzie vojenské jednotky
Japonsko
· v polovici 19. storočia bolo Japonsko uzavretou krajinou, do ktorej mali bieli cudzinci
zakázaný vstup
· jedinou výnimkou bol prístav Nagasaki, ktorý bol raz do
roka otvorený pre obchodné lode z Číny a Holandska
· európske štáty a USA mali
záujem o japonský trh:
§ v júni 1853 dorazila k japonským brehom
námorná expedícia americkej vlády vedená admirálom Matthewom Perrym;
v Tokijskom zálive predviedlo loďstvo pôsobivú prehliadku americkej námornej sily →
ohromný dojem, japonská vláda nechcela riskovať konflikt – uzavrela zmluvu, ktorá
americkým obchodníkom povolila vstup do krajiny
§ neskôr si podobné zmluvy vynútilo aj
Francúzsko, Veľká Británia, Rusko
· mocnelo hnutie za
obnovenie tradičnej cisárskej moci, za návrat k tradičným japonským hodnotám, za vyhnanie cudzincov ale aj za modernizáciu
krajiny
· 1868 – na trón nastúpil mladý cisár, prijal meno
Meidži a jeho menom sa nazvalo aj obdobie reforiem v Japonsku:
§ boli zrušené
feudálne léna, obmedzili sa výsady samurajov, bola vytvorená pravidelná armáda
a zavedená branná povinnosť
§ spriemyselňovanie, železnice, sieť pôšt, bankovníctvo
§
roku 1889 bola prijatá Ústava podľa nemeckého vzoru – cisár má rozsiahle
právomoci
§ vznikajú politické strany
· reformami Japonsko zosilnelo, vymanilo
sa z nerovnoprávnych zmlúv s európskymi krajinami a v prvých rokoch 20. storočia sa stalo svetovou
veľmocou
Zones.sk – Zóny pre každého študenta