Rozdelenie a zánik mimoeurópskeho sveta
Rozdelenie a zánik mimoeurópskeho sveta
Moderná kolonizácia
· do mimoeurópskeho sveta preniká hlavne Veľká Británia a Francúzsko, neskôr Taliansko, Belgicko, Nemecko a sčasti Rusko
· snaha vybudovať veľké ríše – majú na to morálne právo vďaka svojej vyspelosti
· snaha o rozšírenie obchodu
· cestovatelia, vedci, misionári
· do nástupu
priemyselnej revolúcie existovala vo svete aká-taká rovnováha – končí nástupom priemyselnej
revolúcie:
§ v Európe narastá produktivita práce, objem výroby
a mzdy
§ v neeurópskych krajinách narastá počet obyvateľov
§ do kolónií sa postupne a bez
obmedzenia začali dovážať lacné výrobky, ktoré likvidovali tradičnú domácu výrobu
Čína
· povodne, neúrody, hladomor → roľnícke povstania – štátna moc povstania potlačila, no zahynulo veľa ľudí
· v tomto
období sa o Čínu zaujímajú európske štáty – išlo o obchod s najľudnatejšou krajinou na
svete, o snahu preniknúť na obrovský čínsky trh:
§ Čína dovtedy odmietala styky
s okolitým „barbarským“ svetom
§ obchodovanie: to nie je zamestnanie,
to je dobročinnosť
§ napriek tomu bola zatiahnutá do medzinárodného obchodu – vyvážala čaj, hodváb,
porcelán, lebo potrebovala peniaze
§ otvorila jediný prístav na obchodovanie: Kanton
·
Číňania nemali záujem o európske výrobky len
o ópium – dovážala ho Británia z Indie:
§ do roku
1900 bolo v Číne 40 miliónov fajčiarov ópia – to začalo čínskej
vláde robiť starosti a dovoz ópia zakázala – zakročili proti britským obchodníkom v Kantone násilím → Británia
odpovedala vojensky → ópiové vojny 1839 – 1859:
· k Británii sa pridalo Francúzsko a Rusko
· končia porážkou Číny
· Čína musela otvoriť svoje prístavy
· vládnuca dynastia Čching sa pokúsila vysporiadať s problémami:
§
základom čínskeho blahobytu je poľnohospodárstvo
§ prenikaniu západných vplyvov
sa malo zabrániť návratom k údajným tradičným čínskym hodnotám: šetrnosť,
neskazenosť, nehromadenie majetku
§ pokus nebol úspešný – chcel len mechanicky oživiť minulosť
·
povstanie boxerov (Päsť mieru a spravodlivosti):
§ rýchlo sa rozšírilo
§ podporili ho aj vládnuce
kruhy
§ Čína pretrhla všetky kontakty so Západom, diplomatická štvrť v Pekingu bola
obkľúčená a niektorí diplomati boli zavraždení
§ potlačené – Čína musela prijať
pokorujúce mierové podmienky: zaplatila obrovskú náhradu škôd, súhlasila so zákazom dovozu
zbraní a s tým, že v Pekingu budú rozmiestnené cudzie vojenské jednotky
Japonsko
· v polovici 19. storočia bolo Japonsko uzavretou krajinou, do ktorej mali bieli cudzinci zakázaný vstup
· jedinou výnimkou bol prístav Nagasaki, ktorý bol raz do roka otvorený pre obchodné lode z Číny a Holandska
· európske štáty a USA mali
záujem o japonský trh:
§ v júni 1853 dorazila k japonským brehom
námorná expedícia americkej vlády vedená admirálom Matthewom Perrym;
v Tokijskom zálive predviedlo loďstvo pôsobivú prehliadku americkej námornej sily →
ohromný dojem, japonská vláda nechcela riskovať konflikt – uzavrela zmluvu, ktorá
americkým obchodníkom povolila vstup do krajiny
§ neskôr si podobné zmluvy vynútilo aj
Francúzsko, Veľká Británia, Rusko
· mocnelo hnutie za obnovenie tradičnej cisárskej moci, za návrat k tradičným japonským hodnotám, za vyhnanie cudzincov ale aj za modernizáciu krajiny
· 1868 – na trón nastúpil mladý cisár, prijal meno
Meidži a jeho menom sa nazvalo aj obdobie reforiem v Japonsku:
§ boli zrušené feudálne
léna, obmedzili sa výsady samurajov, bola vytvorená pravidelná armáda
a zavedená branná povinnosť
§ spriemyselňovanie, železnice, sieť pôšt, bankovníctvo
§ roku
1889 bola prijatá Ústava podľa nemeckého vzoru – cisár má rozsiahle
právomoci
§ vznikajú politické strany
· reformami Japonsko zosilnelo, vymanilo sa z nerovnoprávnych zmlúv s európskymi krajinami a v prvých rokoch 20. storočia sa stalo svetovou veľmocou