Štúrovská generácia
· príslušníci tejto generácie sa inšpirovali hnutím „Mladá
Európa“ (mladoslovenské hnutie):
§ cieľ: zmena absolutistických režimov
a demokratizácia
Tretia generácia slovenských národovcov
·
strediská: evanjelické lýceum v Bratislave a Katedra reči a literatúry
československej
· zakladali samovzdelávacie krúžky, knižnicu – chceli vzdelávať
v materinskom jazyku
· študovali históriu národa a iných Slovanov, podporovali slovenskú
literárnu tvorbu
· založili Spoločnosť československú (nazývanú aj Slovenská
spoločnosť):
§ členovia: Ľudovít Štúr, Hurban,
Hodža, Karol Štúr, Samo Chalupka, Ctibor Zoch a ďalší
§
prvý predseda: Juraj Palkovič; podpredseda: Ľudovít Štúr
§ venovali sa národnobuditeľskej práci
§ od polovice 80. rokov 19. storočia – hlavný organizátor:
Ľudovít Štúr
§ vlastivedné výlety do okolia: vychádzka na hrad
Devín – prisahali tu vernosť slovenskému národu a prijali slovanské mená (Štúr:
Velislav, Hurban a Hodža: Miloslav)
· druhým centrom mladoslovenského hnutia bol tajný, radikálne
orientovaný spolok Vzájomnosť:
§ cieľ: šíriť medzi Slovákmi
vzdelanosť a princípy občianskej a demokratickej spoločnosti
Sociálne zameranie
· bojovali proti nevzdelanosti a alkoholizmu
· zakladali
nedeľné školy a spolky miernosti
· snažili sa zlepšiť hospodárske
a sociálne postavenie ľudu
· rozvíjali národné hnutie, hlavne literatúru, ľudové tradície
· usilovali sa o zrušenie poddanstva a dosiahnutie rovnosti pre všetkých obyvateľov krajiny
·
žiadali uznať Slovákov za národ s rovnakými právami ako majú Maďari
· žiadali možnosť používať
slovenčinu v úradoch a školách
Slovenský prestolný prosbopis
·
od konca 30. rokov 19. storočia – maďarizácia:
§ hlavný iniciátor:
generálny inšpektor evanjelickej cirkvi gróf Karol Zai
§ evanjelici odovzdali
cisárovi v roku 1842 petíciu Slovenský prestolný prosbopis:
· sťažnosti proti
národnému útlaku, žiadal zastavenie maďarizácie
· prosbopis vyvolal odpor predstaviteľov
cirkví naklonených maďarizácii → vyšetrovanie: Ľudovíta Štúra odvolali
z funkcie námestníka profesora Palkoviča
· na protest proti Štúrovmu odvolaniu
odišlo na jar 1844 z lýcea 22 študentov (13 ich odišlo študovať na lýceum do Levoče),
pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne Kopala studienku slová z básne Janka Matúšku: Nad
Tatrou sa blýska
Uzákonenie spisovného jazyka
· Štúr:
Slováci sú samostatný národ a jeho hlavným znakom je spoločný spisovný
jazyk
§ dohodu o uzákonení spisovnej slovenčiny prijali Štúr,
Hurban a Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom v júli 1843:
§
za základ zobrali stredoslovenské nárečie
§ v novom jazyku prvá kniha: almanach
Nitra
§ príčiny uzákonenia spisovnej slovenčiny Štúr vysvetlil
v diele Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
§ vydal novú gramatiku
slovenčiny: Náuka reči slovenskej
§ noviny: Slovenské národné
noviny, literárna príloha: Orol tatranský, vychádzali 2x do týždňa
· spolok Tatrín – prvý celonárodný spolok:
§ vznikol v roku 1844 v Liptovskom
Svätom Mikuláši
§ predseda: Hodža
§ dejepis, národopis, literárna veda,
jazykoveda – mali potvrdiť svojbytnosť slovenského národa
· výtvarné umenie: Jozef Božetech
Klemens, Peter Michal Bohúň
· k štúrovcom aj bernolákovci: Ján
Palárik, Andrej Radlinský, Martin Hattala – obe krídla sa dohodli na
používaní štúrovskej slovenčiny
· politický program štúrovcov – predniesol Štúr
v uhorskom sneme ako poslanec za mesto Zvolen
Zones.sk – Zóny pre každého študenta