Štúrovská generácia

· príslušníci tejto generácie sa inšpirovali hnutímMladá Európa“ (mladoslovenské hnutie):
§ cieľ: zmena absolutistických režimov a demokratizácia
 
Tretia generácia slovenských národovcov

· strediská: evanjelické lýceum v BratislaveKatedra reči a literatúry československej
· zakladali samovzdelávacie krúžky, knižnicu – chceli vzdelávať v materinskom jazyku
· študovali históriu národa a iných Slovanov, podporovali slovenskú literárnu tvorbu
· založili Spoločnosť československú (nazývanú aj Slovenská spoločnosť):
§ členovia: Ľudovít Štúr, Hurban, Hodža, Karol Štúr, Samo Chalupka, Ctibor Zoch a ďalší
§ prvý predseda: Juraj Palkovič; podpredseda: Ľudovít Štúr
§ venovali sa národnobuditeľskej práci
§ od polovice 80. rokov 19. storočia – hlavný organizátor: Ľudovít Štúr
§ vlastivedné výlety do okolia: vychádzka na hrad Devín – prisahali tu vernosť slovenskému národuprijali slovanské mená (Štúr: Velislav, Hurban a Hodža: Miloslav)
· druhým centrom mladoslovenského hnutia bol tajný, radikálne orientovaný spolok Vzájomnosť:
§ cieľ: šíriť medzi Slovákmi vzdelanosť a princípy občianskej a demokratickej spoločnosti
 
Sociálne zameranie

· bojovali proti nevzdelanosti a alkoholizmu
· zakladali nedeľné školyspolky miernosti
· snažili sa zlepšiť hospodárske a sociálne postavenie ľudu
· rozvíjali národné hnutie, hlavne literatúru, ľudové tradície
· usilovali sa o zrušenie poddanstvadosiahnutie rovnosti pre všetkých obyvateľov krajiny
· žiadali uznať Slovákov za národ s rovnakými právami ako majú Maďari
· žiadali možnosť používať slovenčinu v úradoch a školách
 
Slovenský prestolný prosbopis

· od konca 30. rokov 19. storočia maďarizácia:
§ hlavný iniciátor: generálny inšpektor evanjelickej cirkvi gróf Karol Zai
§ evanjelici odovzdali cisárovi v roku 1842 petíciu Slovenský prestolný prosbopis:
· sťažnosti proti národnému útlaku, žiadal zastavenie maďarizácie
· prosbopis vyvolal odpor predstaviteľov cirkví naklonených maďarizácii → vyšetrovanie: Ľudovíta Štúra odvolali z funkcie námestníka profesora Palkoviča
· na protest proti Štúrovmu odvolaniu odišlo na jar 1844 z lýcea 22 študentov (13 ich odišlo študovať na lýceum do Levoče), pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne Kopala studienku slová z básne Janka Matúšku: Nad Tatrou sa blýska
 
Uzákonenie spisovného jazyka

· Štúr: Slováci samostatný národ a jeho hlavným znakom je spoločný spisovný jazyk
§ dohodu o uzákonení spisovnej slovenčiny prijali Štúr, HurbanHodža na Hurbanovej fare v Hlbokom v júli 1843:
§ za základ zobrali stredoslovenské nárečie
§ v novom jazyku prvá kniha: almanach Nitra
§ príčiny uzákonenia spisovnej slovenčiny Štúr vysvetlil v diele Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
§ vydal novú gramatiku slovenčiny: Náuka reči slovenskej
§ noviny: Slovenské národné noviny, literárna príloha: Orol tatranský, vychádzali 2x do týždňa
· spolok Tatrín – prvý celonárodný spolok:
§ vznikol v roku 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši
§ predseda: Hodža
§ dejepis, národopis, literárna veda, jazykoveda – mali potvrdiť svojbytnosť slovenského národa
· výtvarné umenie: Jozef Božetech Klemens, Peter Michal Bohúň
· k štúrovcom aj bernolákovci: Ján Palárik, Andrej Radlinský, Martin Hattala – obe krídla sa dohodli na používaní štúrovskej slovenčiny
· politický program štúrovcov – predniesol Štúr v uhorskom sneme ako poslanec za mesto Zvolen
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1025-sturovska-generacia/