Rakúsko-maďarské vyrovnanie

Rakúsko-maďarské vyrovnanie

· 1866 – porážka Rakúska v bitke pri Hradci Králové → medzinárodné postavenie habsburskej monarchie je otrasené → hľadajú sa nové možnosti usporiadania monarchie

· východisko: dohoda s najväčším vnútorným nepriateľom – Maďarmi

· 28. júla 1867 – panovník podpísal zákon uhorského snemu o rakúsko-

uhorskom vyrovnaní:
§ neoficiálne: Predlitavsko a Zalitavsko
§ nový názov monarchie: Rakúsko-Uhorsko
§ suverénne vlády a parlamenty
§ spoločné: panovník (František Jozef sa ešte pred podpísaním zákona dal korunovať v Budíne za uhorského kráľa), ministerstvo vojny, zahraničných vecí a financií
§ vyrovnaním sa zrovnoprávnili dve hlavné mocenské skupiny: rakúski veľkopriemyselníci a maďarskí veľkostatkári
§ každých desať rokov sa dohoda o vyrovnaní mala obnovovať

· maďarské vládnuce kruhy chceli vytvoriť jednonárodný centralizovaný štát:
§ bolo pričlenené Sedmohradsko a srbská Vojvodina
§ roku 1868 došlo k maďarsko-chorvátskemu vyrovnaniu
§ hlavný riadiaci orgán: uhorské kráľovské ministerstvo
§ veľký význam majú znova župy a slobodné kráľovské mestá:

· na čele župy bol župan, menovala ho vláda

· v župách boli okresy, riadené hlavným slúžnym

· právo voliť do parlamentu – len ten, kto mal väčší majetok a vzdelanie (volebné právo malo len 5 – 6% obyvateľstva)

· roku 1868 prijatý národnostný zákon:
§ obyvatelia Uhorska sú jeden uhorský národ (po maďarsky „maďarský národ“)
§ ostatné národy sú len etnické skupiny
§ maďarčina bola vyhlásená za úradný jazyk
§ proti vystúpili viacerí slovenskí národovci, napr. Hurban – bol odsúdený na polročné väzenie
§ boli zatvorené slovenské gymnáziá a Matica slovenská