· po roku 1867 sa Slováci dostali pod útlak Viedne a Budapešti (hlavne zo strany Budapešti – silný národnostný útlak)
· slovenskí národovci sa delia na dve skupiny:
§ Stará škola:
· Jozef Miloslav Hurban, Štefan Marko Daxner, Viliam Pauliny-Tóth
· noviny: Pešťbudínske vedomosti, neskôr sa premenovali na Národné noviny
· sídlo – Turčiansky Svätý Martin
· začali sa nazývať Slovenskou národnou stranou
· vychádzali zo Žiadostí slovenského národa a Memoranda slovenského národa
· odmietali vyrovnanie, národnostný zákon, monarchiu chceli budovať na federatívnom prístupe
§ Nová škola:
· predstavitelia slovenskej inteligencie a slovenských podnikateľov
· Ján Palárik, publicista Ján Mallý-Dusarov, staviteľ Ján Nepomuk Bobuľa
· Slovenské noviny
· hľadali dorozumenie s Maďarmi, nadväzovali kontakty s maďarskými opozičnými politikmi
· zriekli sa Memoranda, slovenského Okolia
· žiadali federatívne usporiadanie Uhorska, všeobecné volebné právo, presadzovali jazykové a školské požiadavky
· po zostrení maďarizácie sa Nová škola rozpadla
· vláda Kolomana Tiszu (1875 – 1890):
§ tvrdý národnostný
útlak aj v oblasti podnikania
§ „podniky panslávov“
§ slovenskí podnikatelia boli obmedzovaní a prenasledovaní
· 1879 – zákon o povinnom vyučovaní maďarského jazyka na všetkých
základných školách na Slovensku:
§ spolok FEMKE (sídlil v Nitre) presadzoval tvrdé
pomaďarčovanie:
· prostredníctvom materských škôl, čitateľských spolkov, ale aj presídľovaním slovenských detí do maďarských oblastí Uhorska
· po zatvorení Matice slovenskej – jej majetok na maďarizáciu: na vydávanie maďarských časopisov, kalendárov, kníh v maďarskom („vlasteneckom“) duchu
· študenti, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti, museli školu opustiť
· Slováci hľadali oporu v spolupráci s ostatným slovanskými národmi:
§ 1895 – v Budapešti sa konal národnostný kongres:
· Rumuni, Srbi a vyše 200 Slovákov
· cieľ: vypracovať spoločný program proti národnostnému útlaku a nedemokratickému režimu v Uhorsku
· odmietli predstavu Uhorska ako jednonárodného štátu