· vývoz poľnohospodárskych produktov do Rakúska
· zvyšuje sa pestovanie zemiakov, cukrovej repy, tabaku, sladovníckeho jačmeňa
· menej majetní roľníci pracovali za mzdu na veľkostatkoch
· podľa zákona z roku 1896 sa neurbárski roľníci mohli vykúpiť za 20-násobok jednoročných záväzkov voči panstvu
· veľkú časť obyvateľstva na Slovensku tvorili: sezónni poľnohospodárski robotníci, sluhovia, želiari – žili vo veľmi biednych pomeroch
· Slovensko – najpriemyselnejšia časť Uhorska, ale zaostávalo za Rakúskom
· silná konkurencia v Rakúsku
· 1881 – zákon na podporu rozvoja priemyslu: finančné podpory, bezúročné pôžičky, zakladanie akciových spoločností, bánk
· budovanie železníc: roku 1872 bola uvedená do prevádzky košicko-bohumínska magistrála (368 km)
· ťažba železnej rudy na Slovensku: Horehronie, Spiš, Gemer; polovica vyťaženej rudy sa vyvážala
· rozvoj potravinárskeho priemyslu: mlynárstvo, cukrovarníctvo, liehovarníctvo, pivovarníctvo
· rozvoj papiernictva, spracovanie celulózy
· chemický priemysel
· roku 1872 boli zrušené cechy → upadá malovýroba, pretrváva len domáca výroba súkna, plátna, čipiek, prúteného a dreveného tovaru
· výroba sa sústreďuje do veľkých závodov
· vznikajú banky: Sporiteľňa, Tatra banka – v Martine, Úverová banka v Ružomberku
· v druhej polovici 19. storočia sa síce zvýšil počet obyvateľov na Slovensku, ale jeho rast bol nižší ako celouhorský priemer, boli tu nepriaznivejšie podmienky než v ostatných častiach Uhorska
· zaostalosť, bieda → epidémie, ktorým podľahli hlavne podvyživené deti
· 1892 – veľký hladomor, najmä na Orave: neurodilo sa obilie, zemiaky, kapusta – hlavné zdroje obživy, obyvatelia sa živili ovsenými otrubami, ktoré miešali so zomletou kôrou zo stromov či s pilinami a piekli z toho pagáče
· od druhej polovice 19. storočia pribúda počet obyvateľov v mestách – hlavne tam, kde sa rozvíjal priemysel, obchod, kadiaľ viedli železničné trate
· upadajú hlavne banské mestá
· najväčším mestom bola Bratislava – v roku 1900 mala 60 000 obyvateľov
· najviac obyvateľstva zo Slovenska bolo sústredených v Budapešti – roku 1900 to bolo 110 000
· v mestách sa zavádza elektrifikácia, kanalizácia, výstavba nemocníc, nových kultúrnych a administratívnych budov
· narastá vysťahovalectvo:
§ vrcholí v roku
1905
§ najviac odchádzajú ľudia z východného Slovenska
§ časť do
Sedmohradska, Zadunajska, do Budapešti, do Viedne
§
časť do Ameriky:
· tu pracovali v baniach, ako továrenskí a poľnohospodárski robotníci
· vytvárali si tu vlastné organizácie: Národný spolok slovenský, Živena, Katolícka a Evanjelická jednota
· noviny: Amerikánsko-slovenské noviny – najstaršie, viac ako 30 000 výtlačkov
· starali sa tu aj o cirkevný život, stavali si kostoly, školy
· roku 1893 založili Maticu slovenskú v Amerike, pravidelne robili zbierky na podporu slovenského národného hnutia
· roku 1905 vznikol v New Yorku Ústredný slovenský národný výbor – mal morálne a finančne podporovať Slovákov v Uhorsku
· roku 1907 s podobným cieľom vznikla v Clevelande Slovenská liga