Zóny pre každého študenta

Svetová vojna v rokoch 1914 – 1916

Prvá svetová vojna sa začínala veľkými mobilizáciami vo všetkých zainteresovaných krajinách. Celou Európou sa prehnala vlna vlastenectva a nadšenia pre boj za svoju vlasť. Výdobytok novej doby – masová propaganda dokonale spracovala verejnú mienku v jednotlivých krajinách a do takej miery očiernila protivníka, že v počiatočnom období odchádzali vojaci na front s jasotom a spevom. S takýmto sebavedomím išli na front predovšetkým vojaci nemeckej armády, ktorých generalita verila v rýchlu porážku súperov.

Západný front
 Nemci mali už od konca 19. storočia vypracované plány pre prípad vojny na dvoch frontoch. Išlo o tzv. Schlieffenov plán bleskovej vojny (Blitzkrieg). Podľa jeho plánu Nemci znova prešli územím neutrálneho Belgicka, čím by obišli francúzske opevnenia na nemecko – francúzskej hranici a zaútočili na nechránenú francúzsko – belgickú hranicu. Útok mal byť zrealizovaný hneď na začiatku vojny, ešte pred tým, než Rusi zmobilizujú svoju armádu. Po vyradení Francúzska sa chceli Nemci vrhnúť na osamotené Rusko.

  Schlieffenov plán prekazila Veľká Británia, ktorá okamžite po napadnutí neutrálneho Belgicka (4. augusta 1914) vyhlásila Nemecku vojnu. Schlieffenov plán preto stroskotal. Nemcom sa podarilo obkľúčiť jadro francúzskych a britských vojsk medzi Verdunom a Parížom. Definitívny koniec Schlieffenovho plánu znamenala bitka na rieke Marne v septembri 1914, ktorá bola prvou neúspešnou nemeckou ofenzívou a súčasne predznamenala ďalší charakter vojny. Z rýchlej a ofenzívnej vojny sa v priebehu niekoľkých týždňov stala vojna zákopová. Nemci, po neúspechu na Marne, boli nútení vykopať zákopy na línii Compiegne – Remeš – Varennes. V priebehu októbra a novembra 1914 nasledoval tzv. „beh k moru“, ktorý v podstate znamenal predĺženie frontovej a zákopovej línie od švajčiarskych hraníc k Atlantickému oceánu.

Začiatkom roka 1915 sa o protiútok pokúsili francúzske vojská v Champagni, avšak neúspešne. V lete 1915 opäť zaútočili Nemci na postavenia britskej armády pri Ypres, kde po prvý krát v histórii použili otravný plyn ako bojovú zbraň. Plyn síce spôsobil, že mnoho britských vojakov zomrelo v krutých bolestiach, frontové línie však nedokázal prelomiť.
  Vo februári 1916 sa Nemci rozhodli zaútočiť na francúzsku pevnosť Verdun. Mali v úmysle vyčerpať francúzsku armádu a pomocoumlynčeka na krv“ (Blutmúhl) ju zbaviť všetkých strategických zásob. Pod pojmom „mlynček na krv“ sa myslelo niekoľkodňové delostrelecké ostreľovanie nepriateľských línií a dlhodobé hromadné útoky niekoľkých tisícov vojakov. V priebehu bojov sa však ukázalo, že stratégia má aj opačný účinok, a tak onedlho boli nemecké straty vyššie ako francúzske. Francúzi ubránili Verdun a s ním aj celý západný front. Okrem toho mali Francúzi dostatok síl na to, aby podporili odľahčovaciu akciu Britov na rieke Somme, kde sa v júli 1916 rozpútala najkrvavejšia bitka prvej svetovej vojny. Tieto bitky znamenali maximálne vybičovanie bojujúcich strán. Celkové straty tu dosiahli počet 1,3 milióna vojakov, pričom dohodovým vojskám sa za cenu týchto obetí podarilo obsadiť územie o veľkosti 20 x 10 km.
 
Východný front
Nemci počítali s pomalou ruskou mobilizáciou, vďaka ktorej mal zostať východný front niekoľko týždňov pokojný. Rusi sa však pomerne rýchlo zmobilizovali a už 17. augusta zaútočili na Nemecko vo východnom Prusku a na Rakúsko v Haliči. Nemci však porazili Rusov pri Tannenbergu (august 1914) a pri Mazurských jazerách (september 1914). V bojoch sa vyznamenal nemecký poľný maršal Paul von Hindenburg, z ktorého sa stal národný hrdina a v medzivojnovom období aj nemecký prezident.
 
Spojeneckí Rakúšania utrpeli porážku v oblasti Haliča. Rusi obkľúčili pevnosť Przemyslv decembri 1914 začali dokonca prenikať cez karpatské priesmyky do Uhorska a na východné Slovensko, kde obsadili niekoľko východoslovenských miest. V tejto kritickej situácii pre Rakúsko – Uhorsko museli Nemci pomôcť svojmu spojencovi, ktorému hrozila vojenská porážka na vlastnom území. V máji 1915 sa ústredným mocnostiam podarilo prelomiť ruský front a vytlačiť Rusov z Uhorska na jeho vlastné územie.
  Aj na východnom fronte sa presadila zdĺhavá zákopová vojna.
 
Balkánsky front
  Napriek tomu, že sa vojna začala na Balkáne, systém spojeneckých dohôd spôsobil, že vojna sa nerozhodovala tu, ale na západnom a východnom fronte. Balkánsky front zostával akýmsi okrajovým bojiskom.
  Rakúsko – uhorskej armáde sa nepodarilo zrealizovať rýchle obsadenie malého Srbska, pretože Srbom výdatne pomáhala francúzska armáda. Až v októbri 1915 padol Belehrad do rakúskych rúk. Po páde Belehradu sa front presunul južnejšie, do Macedónska, kde sa vytvoril tzv. solúnsky front. Tam bojovali zvyšky srbskej armády až do konca roku 1915, keď ich definitívne porazil nový spojenec ústredných mocností – Bulharsko, ktoré si takto vyrovnalo so Srbskom účty z druhej balkánskej vojny.
  Od mája 1915 sa proti rakúsko – uhorskej armáde postavil na balkánskom fronte nový protivník, dovtedajší spojenec – Taliansko. Taliani na začiatku vyhlásili neutralitu. Po dohodách s Britmi, ktorí im sľúbili vysoké pôžičky, vystúpili na strane dohodových mocností proti Rakúsku, voči ktorému mali územné požiadavky. Naďalej cisára žiadali o odstúpenie južného Tirolska.

  Podobne ako na ostatných dvoch frontoch, aj na Balkáne sa začala zdĺhavá zákopová vojna.
 
Zákopová vojna ako nový spôsob boja
Ustrnutie vojny v zákopoch malo niekoľko dôvodov. V prvom rade dosť dlho nebola žiadna z mocností schopná stupňovať priemyselnú výrobu nad určitú hranicu. Rovnako vývoj útočných zbraní bol pomalší, pretože zaostávali za zbraňami obrannými. Stále mohutnejšie delá, účinnejšie bojové plyny, rozsiahlejšie delostrelecké bombardovania, ručné granáty, prvé samopaly a plameňomety nedokázali zlomiť nadvládu lokomotívy, ostnatého drôtu a guľometov. Útočiace vojsko sa v rozbitom a rozbahnenom teréne pohybovalo pomalšie ako záložné jednotky obrancov (až 20 x pomalšie). Aj dopĺňanie obranných radov po železnici až na front zvýhodňovalo obrancov pred pomaly postupujúcimi útočníkmi. Takmer počas celej vojny preto nebolo jasné, kto vo vojne zvíťazí, aj keď bolo zrejmé, že centrálna poloha ústredných mocností bola v tomto smere nevýhodou, pretože im neumožňovala plynulé zásobovanie zo zámoria.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1048-svetova-vojna-v-rokoch-1914-1916/