Románska móda

Románska móda

Románska móda ale znamenala prevrat v dejinách odievania vôbec, výrazne sa totiž začal líšiť mužský a ženský odev. Muži začali nosiť tuniku, ktorá nadväzovala na antickú tuniku a k nej začali nosiť nový rvok, ktorým boli nohavice. Nový odev, nesúci ako prvky z doby sťahovania národov, tak z Byzancie a antických tradícií. Tento odev vznikol aj vďaka politickej situácii, ktorá nastala vo vtedajšej Európe. Najvýznamnejšou ríšou medzi vtedy novovzniknutými celkami bola Franská ríša, vedená Karolom Veľkým (okolo roku 800 n.l.), neskôr sa stal aj Rímskym cisárom. Na troskách tejto cisárskej ríše vyrástli štáty stredovekej Európy.

S koncom prvého tisícročia prišiel aj nový, náročnejší a zjemnenejší spôsob života. Podľa románskych krajím, ako sú Francúzsko a Taliansko, sa po prelome prvého tisícročia presadil nový sloh – románsky. Umenie sa dostalo do služieb cirkvi, ktorá ovládala stredovekú spoločnosť. Táto spoločnosť bola výrazne triedne rozdelená a to sa silne prejavilo aj na románskom odeve. Móda zatiaľ zostáva v rukách šľachty a duchovenstva. Odevy sa zo začiatklu vyrábali podomácky (ako som už spomínal v článku o stredovekom odievaní jednoduchých ľudí), neskôr v remeselných dielňach, kde pracovli nevoľníčky a koncom 11. storočia vznikli aj prvé krajčírske cechy.
Hodvábna tunika siahajúca po zem, s bohato zdobenými lemami sa stala základným mužským odevom bohatých. Pod tunikou sa nosili plátené košele podobného strihu, ale o niečo dlhšie, teda trčali. K tomu sa nosili dlhé nohavice, pripomínajúce pančuchy. Odev bol doplnený buď krátkym plášťom, alebo pelerínou strihanou do zvonu, ktorá sa obliekala cez hlavu a používala sa hlavne do dažďa a na cesty.

Ženský odev mal mnoho vrstiev, úplne zakrýval postavu (ako odev byzantský), takto sa obliekali len ženy z vysokej spoločnosti, dodržiavali pri tom presné poradie v obliekaní jednotlivých častí tohto mnohovrstvého odevu. Intimu – rímsku tuniku, pripomínal spodný biely košeľovitý odev určený ako spodná bielizeň a mal tesné rukávy. Vrchný odev je podobného strihu, len rukávy sú široké a lemy bohato zdobené. Tieto lemy prinášajú ďalšiu novinku do histórie módy, a to že neboli len ozdobou a výrazným členením odevu, ale spevňovali aj samotnú tkaninu a slúžili aj ako spojenie vo švoch. Aj ženský odev potom býval doplnený bohato riaseným plášťom.

O úpravách hlavy a odlíšení žien na vydaté a slobodné som sa už tiež zmienil v článku o stredovekom odievaní prostých ľudí. Vydaté, bohaté ženy nosili väčšinou závoje, ktoré vymenili za obyčajné plátené šatky. Jemné plátené rúšky potom obopínali bradu a zakrývali hrdlo. Slobodné dievčatá vyšších vrstiev nosili viaceré obrúčky, čelenky a rozpustené dlhé vlasy. Nosili aj pôvabne riasený závoj okolo hlavy, ktorý rovnako ako bohaté vydaté ženy začali nosiť miesto plátenej rúšky.

Muži nosili prevažne krátke vlasy. Účes nadväzoval na antickú tradíciu, odznakom vysokých svetských a cirkevných hodnostárov bola brada, ako znamenie sily a moci. Obuv príliš rozmanitá nebola, zaínala sa pomaly objavovať pretiahnutá špička. Toánky boli kožené, šité podomácky, ziahali po kolená, niekedy do polovice lýtok.

V románskej dobe zostala móda uzavretá v užšom kruhu vysokej spoločnosti (ako dolkadá kronika Karola Veľkého, podľa ktorej mali sedliaci nariadené nosiť odev nevýraznej farby, aby ich bolo možno na prvý pohľad odlíšiť od urodzených ľudí). Medzi širší okruh ľudí sa móda ako taká dostávala až pri vzniku zámožného meštianstva v časoch neskorej gotiky, kedy tiež vyvolala veľkú vlnu nevôle.