Odievanie v starovekom Egypte
Odievanie v starovekom Egypte
Je známe, že prastaré tkáčske umenie ovládali už v starovekom Egypte.
Textilný mat. poskytovala príroda – najmä ľan, konope, ovčia vlna bola typická pre Mezopotámiu. Z týchto surovín postupným
spracovaním získavali vlákna. Spriadaním surových vlákien vznikla niť, ktorú už bolo možné rozdeliť na sústavu osnovných a
úžitkových, nití ktoré sú na seba kolmé a ich vzájomným preväzovaním najskôr na ráme, neskôr na tkáčskom stave – krosnách, vzniká
plošná textília – v tomto prípade ešte veľmi jednoduchá tkanina. Pretože prírodné ľanové, konopné i ovčie vlákna majú žltkastú až
hnedkastú farbu, postupným praním, sušením, kropením a ďalším sušením získavalo farbu bielu.
V textilnej výrobe sa
postupne vytvorili špecializácie podľa používaného materiálu. Táto technológia sa stala základom textilnej výroby a počas
storočí sa postupne zdokonaľovala. Doklady o odevnej kultúre Egypta sa zachovali v umeleckých pamiatkach ako napríklad nástenné maľby, kde
boli zobrazované postavy zaodeté podľa hierarchického a sociálneho postavenia, na ktorého vrchole stál faraón ako vládca a prevtelené
božstvo, či v nálezoch v hrobkách. Aj keď egyptská kultúra a umenie podliehalo prísnemu kánonu a štylizácii, zobrazované námety
vychádzali z reality. A tak sa zachovali poznatky o odeve mužov a žien podľa kasty. Klimatické podmienky Egypta vyžadovali ľahký a vzdušný
odev. Odev a jeho ozdoby a doplnky sa stávajú znakom sociálneho postavenia. Najstarším a najjednoduchším typom odevu bola bederná rúška.
Bederná rúška – pruh látky omotaný okolo bokov tvorí základ odievania. Bola krátka, kryla predovšetkým
boky, siahala od pásu dole do polovice stehien. V tejto podobe pracovný odev najširších vrstiev
Odev Faraóna
– doklad o tom, ako sa postupne z prostého a funkčného odevu stal odev reprezentačný, symbolizujúci moc a bohatstvo. Bederná zásterka sa
predlžovala a predný diel niesol odznaky moci. Neskôr bol odev doplnený o jemnú priesvitnú tuniku, nezošitý, široký šál kryjúci ramená.
Kontrast k bielemu odevu tvorili šperky a ozdoby s magickými symbolmi, alebo odznaky úradu. Výsadou faraóna boli aj sandále.
Kňazi – holohlaví, s odstráneným obočím, cez hruď nosili šikmo uviazanú šerpu. Vyšší kňazi si obliekali
kožušinu leoparda a biele sandále.
Vezír – najvyšší úradník, dlhá tunika a odznak úradu pektorál
(závesná ozdoba v tvare doštičky s obrazom bohyne Maat), parochňa, malá briadka
Pisári – čistý biely
odev – symbol čistej duševnej krásy
Odievanie žien – základom bol úzky púzdrovitý odev – kalasiris z
jemného plátna obopínajúci postavu, nedovoľoval väčšie kroky. Dĺžka určená postavením
-pracujúce ženy – do polovice
lýtok
-vznešené Egypťanky – dlhý ku členkom
Horný okraj kryl poprsie alebo siahal tesne pod ne. Neskôr pôvodné kalasiris
bolo doplnené vrchným rúchom – hladkým, priesvitným, plisovaným. Toto jemné plisované riešenie pripomínalo kvet lotosu.
Ďalej
bol textilný materiál využívaný aj pri zariaďovaní obytných priestorov (výrobe nábytku) a taktiež pri významnom egyptskom obrade, akým
bolo balzamovanie mŕtvol, sa používalo jednoduché plátno a riedko tkaná látka, ktorú by sme dnes prirovnali k obväzu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta