Majster Pavol z Levoče

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča tandan1
Typ práce: Referát
Dátum: 27.05.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 056 slov
Počet zobrazení: 6 269
Tlačení: 546
Uložení: 524
Majster Pavol z Levoče
rezbár, sochár, tvorca slávneho levočského krídlového oltára.

Výstava Majstra Pavla na Bratislavskom hrade predstavuje najvýznamnejšie diela Majsta Pavla z Levoče prostredníctvom faksimilných kópií, ktoré okrem kópií troch monumentálnych sôch z hlavného oltára farského kostola v Levoči, tvoria základ stálej expozície Majstra Pavla v Levoči.

Majstra Pavla z Levoče archívne pramene evidujú ako „Paulus Sculptor“ alebo „Paul Schnitzer“. Počiatky jeho rezbárskej aktivity sa kladú do Krakova. Pôsobil v Levoči približne od obdobia okolo r. 1500, umrel medzi rokmi 1537-42. Bezprostredne vychádzal zo staršej spišskej rezbárskej tvorby konca 15. storočia. Na cestách sa oboznámil s tvorbou holandského sochára Nicolausa Gerhaerta z Leidenu, poznal norimberskú tvorbu Veita Stossa, Tilmana Riemenschneidera a švábsko-viedenských sochárov. V levočských archívnych dokumentoch sa Majster Pavol spomína od r. 1506. Bol členom levočského Bratstva Corporis Christi, členom mestskej rady, príležitostne obchodoval, vlastnil a prenajímal poľnosti. Spomína sa ako otec štyroch detí.
V jeseni stredoveku vstúpila do umeleckého diania na našom území osobnosť sochára Pavla, ktorý neskôr získal prídomok z Levoče, podľa mesta, v ktorom strávil svoj aktívny život a zanechal v ňom monumentálne dielo, uvádza o Majstrovi Pavlovi z Levoče internetová stránka Slovenského národného múzea venovaná výstave:

Spiš a jeho centrum Levoča patrili na prelome 15. a 16. storočia k významným hospodárskym a kultúrnym oblastiam Uhorského kráľovstva so silnými obchodnými a kultúrnymi kontaktami s významnými európskymi obchodnými centrami, a preto mohla vytvoriť inšpiratívne zázemie umelcovi jeho formátu.
Už prvá doteraz známa zmienka o ňom z roku 1506, ho spája s Bratstvom Božieho tela v Levoči. V uvedenom roku sa stal členom Bratstva. Na základe nepriamych údajov môžeme usudzovať, že v tom čase už musel mať fungujúcu dielňu a istú dobu v meste žil. Jeho rodinné väzby s významným levočským mešťanom Melchiorom Messingschlägerom (Pavol sa oženil s jeho dcérou Margitou), skutočnosť, že mesto si vybralo práve jeho za tvorcu hlavného oltára, svedčí o tom, že Pavol bol v Levoči známy o niečo skôr než tu začal realizovať svoje najvýznamnejšie diela. V prvom desaťročí 16. storočia Pavol realizoval monumentálne diela - zhotovil oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici (dokončený v roku 1509), vo farskom kostole v Levoči pracoval na oltári sv. Mikuláša (dokončený v roku 1507), na hlavnom oltári farského kostola v Levoči (dokončený v roku 1517), ktorý je dnes najvyšším zachovaným neskorogotickým oltárnym celkom, na oltári Zvestovania v Chyžnom (1508) a na dnes nezachovanom oltári pre minoritov v Okoličnom (okolo roku 1510). V rozpätí ďalších desiatich rokov vznikli oltáre Narodenia v Levoči, sv. Vavrinca v Hrabušiciach (1510 - 1515), sv. Margity v Mlynici (1515 - 1520), sv. Juraja v Spišskej Sobote (1516), oltár sv. Anny v Levoči (okolo roku 1516) a oltár sv. Jánov v Levoči (1520). Ďalšie desaťročie prinieslo nielen určitú štýlovú zmenu jeho tvorby, ale aj komornejšie realizácie najmä pre šarišské mestá Sabinov, Prešov a Bardejov. Najzaujímavejším príkladom je Skupina Ukrižovania z Bardejova (1520 - 1530).

Majster Pavol viedol pravdepodobne dobre prosperujúcu dielňu. Na vzniku mnohých diel sa podieľali aj jeho spolupracovníci. Určiť presne podiel autorstva majstra a dielne je však ešte stále problematické. Posledná písomná zmienka o majstrovi je datovaná v Levoči rokom 1537 a svedčí o tragických momentoch jeho života, keďže sa viaže k vražde, spáchanej jeho synom Lukášom na neznámom tovarišovi z Krakova. Okrem syna mal Pavol ešte tri dcéry. Medzi prvou a poslednou zmienkou uplynulo viac ako tridsať jeho rokov života, naplneného umeleckou tvorbou nielen pre Levoču a spišské mestá, ale aj pre Banskú Bystricu, Sásovú, Okoličné, Prešov, Sabinov, Bardejov a ďalšie lokality.

Jeho život nenapĺňala len umelecká tvorba. Angažoval sa vo verejnom živote ako jeden zo starejších Bratstva Božieho tela (1515 - 1517) a člen mestskej rady (1527), podnikal s vínom a senom.

Mozaika života a osobnosti Majstra Pavla z Levoče je zatiaľ neúplná, postupne sa skladá z útržkov mnohých dobových dokladov. Možno preto je jeho život a dielo už vyše stopäťdesiat rokov veľkou výzvou pre historikov a dejepiscov umenia.

Umeleckohistorické bádanie o diele Majstra Pavla sa datuje od druhej polovice 19. storočia. Odborná literatúra o Pavlovi posúvala výskum jeho diela a prinášala nové poznatky. Spolu s výskumom postupoval aj zápas o záchranu jeho sochárskeho diela, predovšetkým hlavného oltára farského kostola v Levoči. Neľahkej úlohy reštaurovať monumentálny oltár v Levoči sa v 50. rokoch 20. storočia zhostili bratia Heřman, Karel, Josef a Václav Kotrbovci a vtedajší správca farnosti Štefan Klubert. Výsledkom niekoľkoročnej reštaurátorskej akcie bola nielen záchrana oltára, ale výsledky reštaurovania podnietili aj dlhodobejší výskum, s ktorým sú spojené prvé rozsiahlejšie monografie.

Od roku 1967 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti na podnet Slovenskej národnej rady realizoval výskumnú úlohu technickej dokumentácie polychrómovaných sôch a v jej rámci aj sôch Majstra Pavla, ktorá mala tvoriť exaktný základ pre katalogizáciu Pavlových prác. Zostala však nedokončená.
Téma Majstra Pavla silno rezonovala v 60. rokoch, predovšetkým v súvislosti s prípravou osláv 450. výročia ukončenia prác na hlavnom oltári farského kostola v Levoči. V roku 1967 v Levoči sprístupnili doteraz prvú a zatiaľ najrozsiahlejšiu monografickú výstavu diela Majstra Pavla. Zároveň sa konal prvý celoštátny seminár venovaný pavlovej problematike. Výstava a sprievodné akcie sa konali v období Pražskej jari, a možno preto sa Majster Pavol stal v nasledujúcom období synonymom kultúrnej tradície Slovenska. Nedávno sa označoval za slovenskú umeleckú osobnosť milénia.
Sústredený archívny výskum v roku 1966 presne určil dom, v ktorom Majster Pavol v Levoči žil a tvoril. Po jeho celkovej obnove a úprave v 70. rokoch 20. storočia v ňom v roku 1987 sprístupnili samostatnú múzejnú expozíciu.
Súčasťou sústredenej reštaurátorskej aktivity v 50. a 60. rokoch 20. storočia bola aj realizácia odliatkov a kópií najdôležitejších Pavlových diel. Kópie sa uplatnili v expozícii starého umenia v Slovenskej národnej galérii, boli súčasťou Československého pavilónu na svetových výstavách v Bruseli (1958) a Montreale (1967) a viaceré z nich tvoria základ uvedenej expozície Spišského múzea v Levoči.

Výstava je pozvánkou hľadať a poznávať jedinečnosť nášho kultúrneho dedičstva in situ. Je zároveň pripomenutím našej povinnosti vedieť o našich koreňoch čo najviac a povinnosti toto kultúrne dedičstvo chrániť. Keby sme totiž dnes chceli pripraviť výstavu Pavlovho diela prostredníctvom originálnych artefaktov, pravdepodobne by už nemohla mať rozsah výstavy z roku 1967. Mnohé Pavlove diela sú totiž v stave, pre ktorý označenie „havarijný“ už nestačí. Jeden príklad za všetky ostatné – stav oltára sv. Margity v Mlynici. Usporiadatelia ďakujú Slovenskej národnej galérii za veľkorysé zapožičanie diel zo svojich zbierok.

Jeho pôsobenie umelecky stvárnil r. 1956 Ľ. Zúbek v historicko-životopisnej próze Skrytý prameň, ktorá sa r. 1973 stala predlohou rovnomenného filmového spracovania.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.068