Myšlienkové hnutia a umelecké smery v období nástupu kapitalizmu
Myšlienkové hnutia a umelecké smery v období nástupu kapitalizmu
Liberalizmus (z lat. liberta –
slobodomyseľnosť): politický smer, ktorý tvrdí, že najvyššou hodnotou je jednotlivec, jeho slobody a práva. Odmieta, aby štát pomáhal
jednotlivcovi v živote. Liberáli boli stúpencami parlamentného zriadenia, hospodárskych, politických a ideologických slobôd (sloboda slova,
tlače, podnikania a obchodu, vyznania, zhromažďovania).
Konzervativizmus: politický smer, ktorý chce zakonzervovať staré zákony a
poriadky (bohatí majú zostať bohatými a chudobní chudobnými...), reformy pripúšťa len vtedy, ak sú v prospech bohatých, konzervatívci
lipnú na spoločenských, národných a náboženských tradíciách.
Nacionalizmus (národniarstvo): politický smer,
ktorý za najvyššie hodnoty pokladá národ a jeho záujmy. Pozitívna forma nacionalizmu je patriotizmus (vlastenectvo): snaha pomáhať vlastnému
národu, vážiť si ho a upevňovať národné povedomie. Negatívnou formou nacionalizmu je šovinizmus: ostrá forma nacionalizmu, ktorá
nekriticky vyzdvihuje vlastný národ, pohŕda inými národmi a snaží sa ovládnuť menejcenné národy.
Malthusiánstvo (podľa profesora Thomasa Malthusa): nevedecký ekonomický smer, ktorý tvrdí, že treba obmedziť reprodukciu
obyvateľstva a tým sa zamedzí biede a záhube ľudstva.
Fridrich Hegel: nemecký filozof, ktorý tvrdil, že dejiny sveta a
ľudstva sú prejavom zákonitého vývoja – evolúcie.
Herder: nemecký filozof, ktorý zaviedol moderné poňatie národa ako zvláštneho
jazykového a kultúrneho spoločenstva.
Chartizmus: hnutie anglických robotníkov za všeobecné volebné právo, skrátenie pracovného
času a sociálne reformy (30. – 40. roky 19. storočia). Názov nieslo podľa Charty ľudu z roku 1837 a dosiahlo čiastočné zlepšenie
postavenia robotníkov.
Utopický socializmus: politická teória o utvorení dokonalej a spravodlivej ľudskej
spoločnosti, kde bude odstránená majetková nerovnosť, vykorisťovanie človeka človekom a spoločenská nerovnosť. Predstavitelia: Saint –
Simon, Fourier, Oven, ktorí chceli dosiahnuť tieto ciele rôznymi cestami: odstránením parazitických vrstiev – barónov, grófov a zriadením
falangov – výrobné a spotrebné družstvá s plánovanou výrobou. Ich predstavy boli nerealistické – utopické, predpokladali spoluprácu
kapitalistov pri zlepšení života robotníkov.
Marxizmus (podľa Karola Marxa): učenie a ideológia robotníckej triedy. V roku
1847 vznikol v Londýne zväz komunistov (comun – spoločný), ten poveril Marxa a Engelsa vypracovaním politického programu, tak v roku 1848
vytvárajú Manifest komunistickej strany. Zdroje: názory utopických socialistov, anglická politická ekonómia, nemecká klasická filozofia,
skúsenosti z robotníckeho hnutia).
1. časť: buržoázia a proletariát, Marx tvrdí, že dejiny ľudstva sú dejinami triedneho
boja (otroci – otrokári, poddaní – feudáli, proletariát – buržoázia).
2. časť: proletariát a komunisti, hovorí, že
robotnícka trieda vedená komunistickou stranou má historickú úlohu zvrhnúť vládu buržoázie (revolučnou cestou) a nastoliť spravodlivú
spoločnosť bez súkromného vlastníctva, vykorisťovania a útlaku.
3. časť: hovorí sa v nej o názoroch, ktoré podľa Marxa
škodia robotníckemu hnutiu (odsudzuje napríklad zástancov drobného súkromného vlastníctva – prudonistov).
4. časť: hovorí sa
v nej o taktike boja a politickej moci v jednotlivých krajinách: Proletári, všetkých krajín, spojte sa!
Klasicizmus
Umelecký sloh, ktorý sa rozvíjal od konca 18. storočia celé 19. storočie. Námety čerpal v
umení antického Ríma a Grécka. V období napoleonského cisárstva mu hovoríme empír. Znaky stavieb: napodobňovanie antických stĺpov –
tympanónov, girlandy a iné dekoračné prvky z antiky. Príklady: Víťazný oblúk v Paríži, kapitol vo Washingtone, Chrám Medelaine v Paríži,
Brandenburská brána v Berlíne. Predstavitelia: taliansky sochár A. Canova, francúzsky maliar J. L. David. Klasicizmus sa prejavuje aj v hudbe:
W.A. Mozart, G. F. Händel, Ch. W. Glück.
Romantizmus
Umelecký sloh z
obdobia 19. storočia. Románskym národom sa pripisovala zvýšená citovosť. Romantizmus odvrhol chladný klasicizmus. Čerpá z ľudového umenia,
individualizmu, obdivuje dávnu minulosť, orientálne kultúry a osobnú vzburu. V architektúre sa romantizmus prejavil napodobňovaním starých
slohov – historizmom (pseudogotický, neogotický – faloš). Predstavitelia: francúzsky maliar: E. Delacroix. Romantizmus sa prejavuje aj v
hudbe: F. Chopin, R. Schuman.
Biedermeyer: interiérový sloh v 1. polovici 19. storočia, ktorý sa prejavil v podobe pohodlného
nábytku a zariadení v meštianskej domácnosti.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta